PRAVDA

Fabienne Dangeville je hereckou legendou, ktorá vzbudzuje úctu, obdiv a záujem všade, kam vkročí. Byť jej dcérou však vôbec nie je jednoduché – Fabienne sa nikdy netajila tým, že je pre ňu herectvo tou najvyššou métou, všetko ostatné tak ide na vedľajšiu koľaj. Keď však Fabienne vydá svoju dlho očakávanú knihu spomienok, je to jedinečná príležitosť, aby si matka s dávno dospelou dcérou k sebe našli cestu. Alebo sa, naopak, ich cesty v tomto bode navždy rozídu? Pravda (La Verité) je prvým “európskym” filmom oceňovaného japonského režiséra Hirokazu Kore'eda. Matku a dcéru si v komornej dráme zahrali Catherine Deneuve a Juliette Binoche, v úlohe zaťa im sekunduje Ethan Hawke.

Lumir (Juliette Binoch) je úspešná divadelná scenáristka, ktorá žije so svojím americkým manželom a dcérkou v New Yorku. Za svojou slávnou matkou (Fabienne Dangeville) do Paríža cestuje len výnimočne – a na prvý pohľad sa zdá, že to tak obom ženám dokonale vyhovuje. Keď však Lumir prvýkrát nazrie do matkiných čerstvo vydaných memoárov, nestačí sa čudovať, ako málo sa Fabiennine spomienky na ich vzťah líšia od jej vlastných. Staré krivdy z minulosti opäť ožívajú – dokážu ženy využiť jedinečnú príležitosť raz a navždy ich medzi sebou urovnať?

Pravda je film o rodinných vzťahoch, ktoré nikdy nie sú čiernobiele. Hrdinky v ňom sú, chtiac-nechtiac, vhodené do vody vzájomných krívd a nepochopení, ktorým sa, každá po svojom, dlhé roky snažili unikať. Namiesto nejakej expresívnej katarzie ich Kore'eda z temnoty vyvádza citlivo a uveriteľne skrz sériu situačných udalostí a nepriamu intervenciu vedľajších postáv.

Jednoznačným stredobodom snímky Pravda je Fabienne – charizmatická, svojská, neskutočne tvrdohlavá a zároveň príťažlivá postava, ktorá bola enigmatickej Deneuve zrejme šitá na mieru. Hoci na prvý pohľad môže postava pôsobiť trochu šablónovito (rozmarná starnúca hviezda, ktorá mučí, koho môže), film ju postupne zbavuje prvoplánovosti a ukazuje ju v rôznych svetlách.

Fabienne je počas dcérinej návštevy práve uprostred nakrúcania – v zamotanom sci-fi stvárňuje ženu, ktorej matka žije vo vesmíre, aby unikla nešpecifikovanej, smrteľnej pozemskej chorobe (žeby starnutiu?). Na pľaci sa stretáva s vychádzajúcou hereckou hviezdičkou (Manon Clavel), ktorú všetci prirovnávajú k Fabienninej priateľke a zároveň sokyni zo “zlatej éry”. Tá pred rokmi tragicky zahynula, s čím sa Fabienne, zdá sa, nikdy celkom nevyrovnala.

Situácia je tak pre ňu očistcom hneď v niekoľkých smeroch – v tej istej chvíli je konfrontovaná s odcudzením od vlastnej dcéry aj nevyrovnaným vzťahom so zosnulou kamarátkou. No a do toho sa ešte v jej honosnom sídle objavuje bývalý manžel (pozor, Fabienne ho vraj dokáže premeniť na korytnačku!) a oddaný komorník dáva, na smrť urazený, výpoveď.

Ani Lumir nie je jednoduchá postava – na jednej strane sa v matkinom nezáujme sarkasticky vyžíva, hoci vnútri je ním hlboko ranená, na druhej strane si však spoločné spomienky sama podvedome ešte viac očierňuje. No a do toho je tu tak trochu splachovací” Hank, ktorý môže rozhádané ženy potenciálne spojiť, alebo ešte viac rozdeliť.

Chvíľami je to celkom vtipné, inokedy hádam až trošku pateticky sentimentálne (napríklad, keď príde na rad spontánny tanec na ulici). Táto hravá ľahkosť v kombinácii s ťažkými sociálnymi či vzťahovými témami je ale práve Kore'edovi celkom vlastná a je zaujímavé vidieť ju tentokrát v európskych reáliách, s európskymi hercami a vzťahovým nastavením.

Funguje to však až tak dobre, ako v prípade niektorých z Kore'edových najslávnejších filmov ako Nikto to nevie, Naša malá sestra či Zlodeji? Pravda je napriek výborným hercom, skvelo napísaným postavám a viacvrstvovému deju trošičku bezzubá. Pokiaľ vás nedokáže zasiahnuť na osobnej úrovni (pretože sa, napríklad, s niektorou z postáv dokážete stotožniť), bude vám možno pripadať tak nejak nevýrazná a zameniteľná, akoby jej predsa len trošku chýbal temperament a “šťava”. Žeby Kore'edova scenáristická subtílnosť bola na francúzske reálie až trochu prijemná?

Pravda rozhodne nie je žiadnym nepodarkom, niektoré jej kvality, jemné nuansy a nevyslovené, no o to silnejšie odkazy vám dokonca možno budú dochádzať až dodatočne, hodiny či dni po dopozeraní samotného filmu. Otázne však je, koľko divákov tejto tlmenej dráme vo svojich hlavách a srdciach tak veľa priestoru na doznenie dopraje.

La vérité (Francúzsko / Japonsko / Švajčiarsko, 2019, 106 min.)
Réžia: Hirokazu Koreeda. Scenár: Hirokazu Koreeda. Hrajú: Catherine Deneuve, Juliette Binoche, Ethan Hawke, Ludivine Sagnier