KTO SI MYSLÍŠ, ŽE SOM

Sociálne siete sú ako virtuálna realita, ktorá nás okrem našich skutočných blízkych môže tou najkratšou cestou spojiť aj s úplnými neznámymi. Pre niekoho nezáväzná hra, pre iného možno posledná šanca cítiť sa opäť slobodne, žiaduco - a mocne. Čo všetko sa však môže stať, keď takáto hra svojim aktérom prerastie cez hlavu? Vo filme Kto si myslíš, že som francúzskeho režiséra Safyho Nebboua si sladkosť aj trpkosť virtuálneho vzťahu do sýtosti vychutná osamelá päťdesiatnička v podaní Juliette Binoche.

Claire Millaud je úspešná profesorka literatúry a matka dvoch školopovinných chlapcov. Po bolestnom rozvode s ich otcom sa však cíti osamelo, staro a neatraktívne. Vôbec jej v tom nepomôže ani krátke vzplanutie s výrazne mladším Ludom (Guillaume Gouix), ktorý ju pri prvých náznakoch vážnejších citov z jej strany nepekne odkopne.

Claire sa očividne ocitá uprostred ťažkej osobnej krízy, s rozchodom s mladším mužom sa však zmieriť odmieta. Miesto toho sa k objektu svojho záujmu pokúsi dostať cez Ludovho najlepšieho kamaráta, fotografa Alexa, a to pomocou rafinovanej facebookovej rošády: Claire si založí falošný účet, kde preberá identitu 25-ročnej stážistky Clary, ktorej sa z ničoho nič začnú náramne páčiť Alexove fotografie...

Alex (François Civil) sa do pasce neznámej zvodkyne lapí ako mucha na lep. Claire zisťuje, že celkom stačí hrať tajomnú a nedostupnú a sem-tam zapojiť do konverzácie čo-to zo slovníka svojich synov, aby Clara pôsobila autenticky a neodolateľne. Veľmi rýchlo však zabúda, prečo s touto virtuálnou hrou vôbec začínala. Alex ju začína skutočne priťahovať - ešte viac ju však priťahuje mámenie povestného cinkania, ktoré ohlasuje doručenie novej správy na Messengeri. Samota a šeď všedných dní je odrazu nekonečne ďaleko. Čo na tom, že je to všetko vlastne len podvod?

Kto si myslíš, že som je malý herecký koncert Juliette Binoche - celý film totiž stojí a padá práve na jej ústrednej postave, ktorá je zo všetkých zďaleka najautentickejšia, najhlbšia a najdomyslenejšia. Claire je očividne hlboko zranená (čo film dovysvetlí hádam až príliš neskoro), odmieta sa však stiahnuť kamsi do kúta a utápať sa vo svojich depresiách. Hlboko vnútri túži opäť naplno žiť, robiť veci sama za seba a sama pre seba a kašľať na to, čo si o tom kto myslí.

Binoche ju v každej z týchto, neraz celkom protichodných polôh stvárňuje s maximálnou vervou aj gráciou, akoby jej rola bola šitá na mieru. Napriek tomu však nájsť si ku Claire cestu a sympatie nie je celkom jednoduché. Jej naivná a zároveň sebecky bezohľadná túžba napĺňať svoje vášnivé a romantické potreby pôsobí smutne a bolestne - ťahá pri nej za nos cudzieho, ničím sa neprevinivšieho mladíka, zabúda na vlastných synov a strápňuje aj samú seba. Dokáže z toho vôbec nejako dôstojne vykorčuľovať?

Prepotrebná katarzia, samozrejme, napokon príde. Príbehu však dosť škodí rozpačitá dynamika filmu - všetko dôležité akoby sa v ňom dialo len na začiatku alebo na úplnom konci. V medzičase si nás scenár pripravuje na rozuzlenie zbytočne naťahovaným, predvídateľným gradovaním vzťahu, ktorý je od začiatku odsúdený na fiasko. Na záver sa na nás potom v priebehu pár okamihov vyrúti celé priehrštie prekvapení a zvratov, ktorým takáto koncentrácia však na efektnosti opäť skôr uberá.

Trošku klišoidne pôsobí aj línia, v ktorej Claire s tajomným výrazom v tvári po štipkách líči svoj príbeh novej psychoterapeutke. Tú zároveň neustále provokuje narážkami a poznámkami na jej vlastné súkromie, akoby ju (a možno aj diváka) chcela presvedčiť, že jej vlastne kdesi vnútri veľmi dobre rozumie. Iste, postava Claire je celkom dobrou psychologickou drobnokresbou, ktorá má svoju vnútornú logiku aj presah. V takomto nástojčivom podaní to však odrazu znie akosi neprirodzene.

Napokon, ani virtuálnej romanci medzi Claire a Alexom nie je úplne ľahké uveriť. I keď nás film presviedča o priam osudovom pute, ktorému jedinou prekážkou je Clairina počiatočná lož, okrem nekonečnej výmeny banálnych správičiek a príležitostného sexu po telefóne sa o tomto vzťahu skoro nič nedozvedáme. Obe postavy sú pritom až nápadne nevyrovnané - a to zďaleka nie len vekom. Kým Claire je plnokrvnou, mnohovrstvovou postavou, Alex akoby plnil len nejakú abstraktnú šablónku anonymného pekného mladíka, ktorý sa ohýba a krúti presne podľa potrieb scenára.

Kto si myslíš, že som určite nie je prázdny ani zbytočný film a už len kvôli Binoche si ho iste stojí za to pozrieť. Jeho námet v kombinácii s hereckým obsadením však zrejme mohol vypáliť aj o kus presvedčivejšie.

Celle que vous croyez (Belgicko / Francúzko, 2019, 101 min.)
Réžia: Safy Nebbou. Scenár: Camille Laurens (román), Safy Nebbou (adaptácia). Hrajú: Juliette Binoche, Nicole Garcia, François Civil ...