SUMMER OF 85

François Ozon sa už v roku 1985 pohrával s myšlienkou nakrútiť adaptáciu románu Aidana Chambersa Dance on my Grave. Napokon trvalo 35 rokov, kým svoj nápad aj zrealizoval. Sám si je však vedomý toho, že filmový prepis potreboval zrelý autorský rukopis rovnako ako schopnosť zladiť všetky roviny príbehu.

Ako začínajúceho filmára režírujúceho len krátke filmy ho príbeh nadchol natoľko, že ho chcel nakrútiť ako svoj celovečerný debut. V tom čase sa však plánoval zamerať len na milostnú líniu príbehu. Výsledkom by tak bola snímka ochudobnená o viaceré motívy, spojovacie články a postavy, ktorými aktuálna verzia disponuje. Vďaka nim je dramatická línia obohatená o kriminálnu zápletku. Ozon sa tak už od začiatku veľmi nápadito pohráva s divákovou zvedavosťou a očakávaniami.

Hlavným objektom našej zvedavosti sa už od začiatku stáva 16-ročný Alex. Mladík je predvedený policajtom a v myšlienkach nám vysvetľuje svoju fascináciu smrťou. Temný úvod s rovnako temným a arogantným pohľadom chlapca do kamery je prísľubom napínavej kriminálky. Čoskoro sa však nálada zmení a my sa ocitáme v lete roku 1985 na pobreží slnkom zaliatej Normandie.

V kulisách 80. rokov, farebnej módy a notoricky známych hudobných hitov sa začína rozvíjať ľúbostný príbeh Alexa a jeho o dva roky staršieho kamaráta Davida. Hoci doba párom rovnakého pohlavia ešte stále nepriala, scenár sa na konflikt neprijatia spoločnosťou nezameriava. V centre príbehu stojí len Alex a David a ich intenzívny cit. Len radosť z objavovania lásky a spoločne trávené chvíle, keď sa jeden nevie nabažiť druhého. Medzi introvertným, nesmelým Alexom a extrovertným, sebavedomým Davidom chémia funguje s maximálnou presvedčivosťou. Zdá sa, že nič sa nemôže pokaziť. Láska mladá je však planá a nevyspytateľná a všetko sa z minúty na minútu môže pokaziť.

S mladosťou totiž súvisí nielen dozrievanie mysle a ducha, ale aj emócií. Ostré slová bolia viac, pocit krivdy je niekoľkonásobne silnejší ako u zrelého človeka a strata blízkeho (de)formuje osobnosť oveľa fatálnejšie. Charizmatického Davida poznačila smrť otca a latentnú bolesť prenáša na svoje okolie. Jeho živelnosť a tajuplnosť Alexa priťahujú, ale zároveň ničia. Deštrukcia vzťahu je preto nezvratná. Náročné herectvo skvelo ovládli Félix Lefebvre a Benjamin Voisin, pričom im výborne sekunduje Davidova matka v podaní Ozonovej dvornej herečky Valerie Bruni Tedeschi.

Univerzálny príbeh osudovej lásky dvoch mladíkov pripomína oscarovku Daj mi tvoje meno. Napriek žánrovým presahom, premysleným flashbackom a pohrávaniu sa s divákovou predstavivosťou nedisponuje takou podmanivou silou ako jeho slávnejší predchodca. Hrdinovia oboch snímok majú toho veľa spoločného, no Ozonova interpretácia i tak zaostáva za tou Guadagninovou. Tomu sa totiž podarilo uchopiť a zaznamenať tú tajomnú esenciu, ktorá robí z filmu majstrovské dielo.

Ak však zabudneme na porovnávanie s neporovnateľným, rozvinie sa pred nami originálna filmová romanca s detailne premysleným sujetom a efektným strihom na oklamanie diváka. Pre tých, ktorí dospievali v 80. rokoch, navyše prinesie aj kus nostalgie za starými časmi. Kostýmy, výprava i hudba kopírujú osemdesiatky a niekedy ťažko uveriť, že to nebolo nakrútené v tomto období. Ani tu nechcel režisér a scenárista nič nechať na náhodu a rozhodol sa nakrúcať na filmový pás. Vrátil sa k Super 16, ktorý zo zrnitosti urobil prednosť a obraz svojich hrdinov paradoxne zjemňuje.

Meno François Ozon by sa nemalo spájať len so snímkou 8 žien. Vo svojej filmografii má viaceré filmy vymykajúce sa priemeru. Leto 85 možno kvalitou zaradiť k titulom ako Bazén, Čas, ktorý zostáva, U nich doma, Frantz či Dvojitý milenec.

Été 85 (Francúzsko/Belgicko, 2020, 100 min.)
Réžia: François Ozon. Scenár: Aidan Chambers, François Ozon. Hrajú: Félix Lefebvre, Benjamin Voisin, Philippine Velge, Valeria Bruni Tedeschi, Melvil Poupaud, Isabelle Nanty, Laurent Fernandez, Aurore Broutin, Bruno Lochet, Yoann Zimmer ...