ŽIVOT PRED SEBOU

Vystavať film na tom, že doň obsadíte hereckú legendu zďaleka nestačí na to, aby ste získali diváka na svoju stranu. Pokiaľ neponúknete zaujímavý námet alebo aspoň svojské spracovanie, tak to nezachráni ani keby angažujete najväčšie herecké esá doby. Takto, aby sme si rozumeli. Novinka Život pred sebou / La vita davanti a sé, ktorú nájdete na Netflixe nie je vôbec zlý film. Avšak výsledok nie je to, čo od neho očakávate.

Nadpriemerné očakávania voči snímke Život pred sebou vyplývajú z obsadenia hviezdnej Sophie Loren. Tá sa vo filmovom svete už nejaký rôčik neangažuje a na túto výnimku zrejme nekývla náhodou, keďže režisérom je jej syn Edoardo Ponti. Príbeh nám ponúka atraktívnu tému, vzhľadom na stále aktuálnu migráciu, ktorá zasiahla i Taliansko. Ukazuje nám, že táto krajina už nie je len o temperamentných Talianoch, ale zoskupujú sa tu rôzne kultúry, ktoré síce prišli za víziou bezpečnejšieho života, no napriek tomu sa mnohí cítia v tomto svete osamelo a stratene.

Snímka sa zameriava na život Moma, syna senegalských utečencov, ktorý ale v skorom veku osirel. Nevie sa zaradiť do spoločnosti, túži patriť do nejakej skupiny, niečo znamenať. Samozrejme má aj nejaké tie chlapčenské sny o materiálnom zabezpečení, a to ho tiahne na zlé chodníčky. Tie sú síce skratkou k jeho túžbam, no zároveň mu môžu aj zatvoriť dvere k začleneniu sa do „slušnej“ spoločnosti.

Jeho dočasný opatrovník cíti, že na mladého chlapca nemá pevnú ruku a preto požiada o pomoc svojráznu Rosu. Žena v úctyhodnom veku sa stará o deti prostitútok a žien s neľahkým osudom. Momo sa dostane do prostredia, ktoré nech to znie akokoľvek divne, mu dáva zázemie rodiny. Rosa taktiež nie je žena s obyčajným osudom, ale patrí medzi preživších holokaustu. Paradoxne je to práve Momo, kto ju hneď na začiatku deja okradne a ich proces zblíženia nie je zrovna ukážkový.

Postupné nadobúdanie vzájomnej dôvery, pochopenie, čo mladému chlapcovi skutočne chýba, ale i vybudovania puta potrebuje svoj čas. A tu je asi hlavný problém filmu. Režisér nám tieto citlivé momenty podáva skôr z rýchlika. Hoci film obsahuje niekoľko silných momentov, tak práve prerod Moma je slabšie uchopený. Film okrajovo poukazuje nielen na rasové menšiny, ale aj sexuálne. To sú ale ozaj asi piate husle, i keď postava transexuálnej matky a Rosinej priateľky je veľmi sympatická. Nejde o americký biják, ale o komornú drámu, ktorá ma svoje čaro, no chýba tomu silnejšia emócia.

Ponti si výrazne pomáha prvkami, ktoré na filme skôr prekážali. Hlavne ak ide o spoznávanie charakteru Moma. Konkrétne ide o vnútorné monológy a zjavovanie imaginárneho leva, ktorého symboliku vnímavejší divák isto pochopí, no viac-menej ide skôr o takú jednoduchú barličku akou si autor uľahčuje prácu. Rosa je zaujímavá postava, no jej životná linka je tiež osekaná len na nevyhnutné obrazy, aby sa divák vedel orientovať v tom čo sa deje.

Sophia Loren je neskutočne charizmatická a isto je veľkým lákadlom. Každopádne ani predstaviteľ Moma pri tejto výraznej herečke nezaniká a výborne si sekundujú. Čo sa týka samotnej réžie, či hudby, tak ide naozaj o štandardné uchopenie latky, všetko je presne také, ako sa od dobrého filmu čaká. Nedá sa mnoho vytknúť, ale ani nič špeciálne vyzdvihnúť.

Život pred sebou si isto veľa divákov zo zvedavosti pozrie a určite bude mať skôr pozitívnejšie dojmy. No pravdepodobne sa nezaradí medzi výraznejšie tituly talianskej, ani svetovej kinematografie. Na to mu chýba práve o čosi viac z talianskej kuchyne s prímesou exotických korenín.

La vita davanti a sé (Taliansko, 2020, 94 min.)
Réžia: Edoardo Ponti. Scenár: Ugo Chiti, Romain Gary, Fabio Natale, Edoardo Ponti. Hrajú: Sophia Loren, Ibrahima Gueye, Renato Carpentieri ...