MINARI

Festival v Sundance ovládla celkom nenápadná snímka. Svojou úprimnosťou, jednoduchosťou a krehkosťou sa rodinná dráma Minari stala filmom roka na najprestížnejšom americkom festivale nezávislých filmov. Navyše došlo k vzácnej zhode. Nielenže očarila porotu a získala ocenenie za najlepší hraný film, nadchla aj návštevníkov filmovej udalosti a do rúk režiséra kórejského pôvodu Lee Isaaca Chunga tak putovala aj hlavná cena divákov.

Autorský režisér si myslí, že hlavný podiel na rastúcej popularite kórejských filmov u amerického publika má najmä juhokórejský Parazit. Na rozdiel od oscarového hitu je Minari čisto americká produkcia a jej tvorca je rodený Američan kórejského pôvodu. Jedno však majú spoločné. Obaja vo svojich úspešných snímkach zamerali pozornosť na kórejskú rodinu. Každý iným spôsobom a celkom odlišnou optikou, no súdržnosť rodiny a zároveň jej zraniteľnosť sú jedným z hlavných pilierov oboch príbehov.

Snímka Minari, nazvaná podľa rastliny používanej v ázijskej kuchyni, je však oveľa subtílnejším a citlivejším portrétom rodiny, ktorá si túži nájsť svoje miesto na zemi poctivým živobytím. Píšu sa 80. roky a Jacob sa spolu s manželkou Monicou a deťmi Davidom a Anne presťahuje zo západného pobrežia do rurálneho Arkansasu, aby začal farmárčiť na úrodnej nedotknutej pôde. Všetky úspory investoval do veľkého pozemku, na ktorom stojí mobilný dom na kolesách.

Manželka si však začiatok nového života takto vôbec nepredstavovala. Rozdielne predstavy o ich budúcnosti im čoskoro prinesú nemalé problémy. Jacob je rojko túžiaci za každú cenu dosiahnuť svoj americký sen, Monica je racionálna, starostlivá matka, ktorej cieľom je štandardný komfort rodiny a najmä zdravie svojich detí, hlavne malého Davida trpiaceho chorobou srdca. Aj kvôli nemu sa rozhodnú zavolať jej matku z Kórey, aby prebrala oňho starostlivosť, kým budú v práci. Svojrázna babička nezaváha a okamžite príde na pomoc. Malý David si však takto starú mamu nepredstavoval...

Tvorca dal hercom vo veľkej miere voľnú ruku a priestor na stvárnenie charakterov mohli využiť aj podľa vlastného uváženia. Predstaviteľka babky Soonjy, herečka Youn Yuh-jung, sa rozhodla svoj charakter poňať s veľkou dávkou invencie, čoho výsledkom je, že mnohí filmoví odborníci ju tipujú na oscarovú nomináciu. Predstavitelia rodičov Steven Yeun a Yeri Han zas zachytili svoje postavy s hlbokou drobnokresbou.

Napätie vyplývajúce z ich odlišných predstáv o živote často vyústi do konfliktu, no tvorca sa snaží vyhýbať eskalujúcim hádkam a dokáže medzi nich vniesť zmier. Napokon sám podobný príbeh zažil. Pri písaní scenára sa inšpiroval osudom vlastnej rodiny a svojho detstva. Črty svojho raného života zachoval, no nechal sa uniesť aj vlastnou fantáziou. Odmietol totiž len skopírovať svoje spomienky. Dôležitejšie bolo preňho podľa jeho slov najmä tvoriť, ako len imitovať.

Jeho film imitáciou dozaista nie je ani z pohľadu jedinečnosti. Hoci sa môže zdať, že podobných rodinných drám či melodrám je kvantum, predsa len sa v niečom odlišuje. Reflektuje problematiku imigrantov zvnútra, nie vo vzťahu k väčšine a stáva sa žiarivým príkladom nazerania do hĺbky rodinných vzťahov a ich nápravy bez ohľadu na národnosť. Svojou hrejivosťou a srdečnosťou tak búra mýty o Kórejcoch, ale rozbíja aj zdanlivo neriešiteľné medziľudské konflikty.

Podobne ako nenápadná rastlinka minari s vysokou nutričnou hodnotou pestovaná pri potokoch a mokradiach je pre divákovu dušu výživná aj rovnomenná snímka. Minari dodala filmu správnu chuť a zohrala v príbehu významnú dejovú i metaforickú úlohu. Režisér Lee Isaac Chung si vďaka nej splnil svoj americký sen celkom výnimočnou cestou.

Minari (USA, 2020, 115 min.)
Réžia: Lee Isaac Chung. Scenár: Lee Isaac Chung. Hrajú: Steven Yeun, Yeri Han, Youn Yuh-jung, Alan S. Kim, Will Patton, Scott Haze, Eric Starkey, Esther Moon ...