GRETA

David Attenborough vmietol divákom a najmä kritikom klimatickej otázky do očí alarmujúci účet. Jeho dokumentárny film A Life on Our Planet zaznamenal veľký úspech a radí sa medzi najlepšie snímky minulého roka. David je však starý matador a má prelezené mnohé kúty sveta. V najbližších desaťročiach však bude planétu obývať súčasná mladá generácia a tá už nechce byť iba mŕtvym štatistom v mocenskej hre korporácií a politikov, ktorí sa tvária, že o nič nejde a vedecké poznatky sú mylné. Najväčším hlasom v tomto zdanlivo márnom boji je paradoxne útla švédska dievčina s čerstvou dospelosťou na krku.

Boj za klímu začal pre Gretu Thunberg v roku 2018, kedy vymenila pobyt v škole za protestovanie pred švédskym parlamentom. Najprv osamotená, s hlbokým presvedčením o potrebe zmeny a vierou v jej dosiahnutie. Postupne sa k nej pridávali ďalší študenti až vzniklo hnutie #fridaysforfuture. Z kartónovej krabice s nápisom „Skolstrejk för klimatet“ sa stala celosvetová komunita, ktorej je Greta epicentrom.

Rovnomenný film sa nesústreďuje na riešenia pálčivých otázok budúcnosti planéty. V protiklade s vystupovaním na rôznych medzinárodných fórach a konferenciách, kde sľuby a faloš kávičkujú so selfie fotkami a pretvárkou, je Greta ukazovaná ako obyčajný teenager. Buď sa hrá so zvieratami (pes, kôň), debatuje s rodičmi, tancuje alebo vedie štvrtkové rozjímanie nad zajtrajškom.

Cieľom režiséra Nathana Grossmana bolo okrem priblíženia jej osobného profilu aj nazrieť za oponu hanlivého mediálneho obrazu a najmä demaskovať mýty, ktoré sa neustále valia z rôznych smerov od neprajníkov a kritikov. Popieranie klimatických zmien je stále v kurze a označovanie Grety za produkt manipulácie rodičmi (v dokumente ju všade sprevádza najmä otec) či organizáciami, dostáva komplexným pokrytím jej života trhliny.

Hybnou silou dokumentu je samotná aktivita od človeka, ktorý by vzhľadom na svoj vek štandardne mal riešiť klasické problémy dospievania. Greta je však iná a inou ju robí aj Aspergerov syndróm, skrz ktorý má nastavené priority inak ako väčšina jej rovesníkov. Dokáže precítiť zmeny, zameriava sa na podstatu veci a ľudia ako ona sú jedinými, ktorí vidia cez hluk. Ide príkladom mladej generácii a stojí na čele ich vlastnej križiackej výpravy. Svet totiž bude patriť im. A kedy majú oň začať bojovať, ak nie teraz.

Pritom nebolo ani isté, čo z toho vzíde. Grossman dostal echo na črtajúci sa príbeh copatej Pipi Dlhej Pančuchy ešte v dobe, kedy anektovala sotva dva metre štvorcové pred švédskym parlamentom. Pre lepšie zachytenie detailov a momentu ju nakrúcal sám. Časový rámec nakrúcania bol tri týždne, ale postupom času sa profilovala sila Gretinho apelu, čo kulminovalo dobrodružnou plavbou do New Yorku na summit OSN. Plavba je zároveň vo filme jediná zásadná klimatická „akcia“. Udalosti, ktoré prechádzajú tomuto dobrodružstvu dávajú jej povestné „How dare you?“ do reálneho a úprimného kontextu, vyzdvihujú silu a nebojácneho ducha.

Nevýhodou priamočiareho filmového prekladu Gretinho boja je ale jeho občasná nezáživnosť. Obsahy intímnych scén a prehovárania do duší zodpovedných sa zvyknú opakovať. Dievčina je buď smutná, kritizovaná alebo hladuje a vzhľadom na jednoduchú štruktúru rozprávania, doplnenú voiceoverom, to nevrhá dobré svetlo na režisérovu prácu s potenciálom témy. Grossmanov vstup do neznámych vôd vznikal s prísľubom zaujímavého príbehu, očakávania zostali niekde na polčase rozpadu. Podobným princípom bol tvorený aj dokumentárny film Colectiv, ktorý poníma o korupčnej popálenine celého rumunského zdravotníctva, ale spracovaním je minimálne o dve triedy vyššie.

Greta je po filmárskej a technickej stránke priemerný dokumentárny medailónik. Predostiera príbeh šikovného dievčaťa, ktoré sa nebojí hovoriť otvorene o dôležitých témach, aj keď nie sú sprevádzané konkrétnymi krokmi so štartovacími bodmi pre zmenu. Film hlavne búra predsudky o tom, že by bola mediálnym nástrojom a bábkou svojich rodičov, i keď hodnotenia mnohých divákov na filmových databázach tomu nenasvedčujú. U nás bude uvedený v rámci prehliadky škandinávskeho filmu Scandi, ktorá pravidelne putuje klubovými kinami. Z dôvodu ich uzavretia si však film môžete pozrieť na portáli Edisonline.sk spolu s ďalšími zaujímavými severskými snímkami.

I Am Greta (Švédsko, 2020, 97 min.)
Réžia: Nathan Grossman. Scenár: Hanna Lejonqvist, Per K. Kirkegaard, Olof Berglind, Peter Modestij, Thomas Jackson, Ingrid Terhorst. Účinkujú: Greta Thunberg, Malena Ernman, Pope Francis, António Guterres, Jean-Claude Juncker, Emmanuel Macron, Arnold Schwarzenegger, Svante Thunberg, Olof Thunberg