VYKOPÁVKY

36-ročný švajčiarsky režisér Simon Stone (debut The Daughter, 2015) prináša filmový prepis románu Johna Prestona z 2007, ktorý zachytáva prelomový objav pohrebného miesta v Sutton Hoo z roku 1939. Statkárka Edith Pretty (Carey Mulligan) si najíma miestneho archeológa Basila Browna (Ralph Fiennes), aby preskúmal, čo sa ukrýva pod jej pozemkami. Stojí táto téma a adaptácia za váš čas?

Mulligan je v úlohe zámožnej chradnúcej vdovy nečakane presná. Ak čakáte, že svoj výkon postaví na expresivite a sympatickej tvári, prekvapí vás uveriteľne chladným minimalizmom, pričom hrá hlavne mimikou. Fiennes v úlohe obetavého archeológa má napokon menej priestoru akoby sa zo začiatku mohlo zdať, no jeho charizma je prítomná v každom zábere, ktorého je účasťou. Za peknú tváričku tu je sympatická Lily James (októbrová Rebeka), ale ani tá to nenecháva len na svojom výzore; jej pocity a dilemy sú uveriteľné. Všetci kľúčoví herci majú povestnú britskú eleganciu a žiaden z nich tu „nežije“ len z mena či peknej tváričky.

Ak máte pocit, že sa tu toho veľa nedeje, zhruba v polovici prichádzajú na rad aj vedľajšie dejové línie, s ktorými sa na scéne objavujú Lily James a Ben Chaplin ako pracovná výpomoc. Vzácny nález tu samozrejme nefiguruje ako honba za pokladom, funguje ako metafora umierania a toho, čo bolo a naopak, aké memento zostane po nás. Presne tieto myšlienky prechádzajú aj mysľami ústredných hrdinov. Na pozadí archeologického výkopu sa odohrávajú ich malé osobné radosti i starosti, oslavy aj krízy. Postavy sa „hrabkajú“ v zemi a zároveň nahlodávajú samých seba.

Bočné mikro zápletky na seba našťastie nestrhávajú prílišnú pozornosť a plynú pokope až do konca. Dotvárajú kolorit udalostí a posilňujú atmosféru blížiacej sa 2. svetovej vojny. Čo je ďalšou devízou, hereckí predstavitelia nepotrebujú ďalekosiahle dialógy, aby sme dokázali vyčítať ich sny a často nenaplnené túžby.

Od prvej chvíle vás nenápadný film uhranie svojou vťahujúcou technickou stránkou. Kamera Mika Eleyho je samostatnou kapitolou. Jej premyslené kompozície ulahodia oku a miestami svojimi meditatívnymi zábermi prírodného okolia letmo pripomenie poetiku diel Terrenca Malicka a kameramana Emmanuela Lubezkiho (Strom života), čo je samo o sebe veľkou pochvalou. Ruka v ruke s kamerou a obsadením vás strhne aj hudba, ktorej dominujú klavírne tóny zachádzajúce pod kožu.

Ak ste typ pozorného a vnímavého diváka / diváčky, ktorý si nevyhnutne nepotrpí na dramatický náboj, citlivý britský kúsok talentovaného režiséra Simona Stonea určite oceníte. Všetky zložky filmového remesla – od kamery, cez hudbu, až po strih – túto na pohľad divácky nie najvďačnejšiu tému zatraktívňujú a na čele so špičkovými britskými hercami a herečkami ju robia ešte divácky prístupnejšou. Záverom musím konštatovať, že melancholická dráma The Dig je taká dobrá, ako je aj nenápadná.

The Dig (VB, 2020, 112 min.)
Réžia: Simon Stone. Scenár: Moira Buffini podľa rovnomennej knihy Johna Prestona. Kamera: Mike Eley. Strih: Jon Harris. Hudba: Stefan Gregory. Hrajú: Ralph Fiennes, Carey Mulligan, Lily James, Johnny Flynn, Ken Stott, Ben Chaplin, Monica Dolan, Arsher Ali a ďalší.