ELIZABETH IS MISSING

Obraz starnúcej ženy bojujúcej s demenciou by sme asi márne hľadali v škále top lákavých filmových tém u väčšiny divákov. Je však možno aj škoda, že sa obdobnej tematike nevyčleňuje väčší priestor. Domnienku, že výsledok s takýmto obsahom môže byť iba ubíjajúci, s absentujúcim humorom či bez väčšej originality v dejovej linke, vyvracia aj prekvapivo veľmi slušne zvládnutý televízny film z dielne BBC.

Elizabeth Is Missing od írskej režisérky Aisling Walsh (Maudi, Song for a Raggy Boy) je adaptáciou rovnomenného románu Emmy Healeyovej z roku 2014. Hlavná predstaviteľka, 83-ročná Glenda Jackson sa skutočne zžila so svojím druhým filmovým ja a táto rola jej nielenže umožnila pripomenúť sa filmovému svetu po takmer neuveriteľných tridsiatich rokoch, ale rovno v ňom doslova zahviezdiť.

Občas každý z nás túži na niektoré veci z minulosti zabudnúť. Zbaviť sa ťaživých pocitov výčitiek, nezodpovedaných otázok či potreby niečo napraviť. Maud (Glenda Jackson) trpiaca pokročilou demenciou, je naopak vďačná za každý okamih, v ktorom sa odrazu vynorí záblesk z minulosti či hoci aj bezvýznamné spomienka na obsah včerajších raňajok.

Radosť do života jej prinášajú aj spoločne strávené chvíle so svojou priateľkou Elizabeth (Maggie Steed). Preto, keď sa jedného dňa jej záhradkárska spoločníčka nedostaví na vopred dohodnuté miesto, Maud vie, že sa niečo stalo a okamžite začína konať. Jej naliehavé otázky ohľadne zmiznutia kamarátky smerované na políciu či najbližších, zostávajú akési nepovšimnuté a vcelku odignorované. A tak musí pátrať na vlastnú päsť, uvedomujúc si, že jej najväčším nepriateľom je samotný čas.

Táto udalosť v nej navyše prebudí dávne spomienky na obdobie po skončení 2. svetovej vojny, kedy náhle zmizla aj jej staršia sestra Sukey (Sophie Rundle). Maud k nej odmalička vzhliadala a jej zúfalá potreba nájsť Elizabeth, klíči práve z pocitov neúspechu a viny, ktoré prežívala pri strate svojej milovanej sestry. Následne sa jej realita plynule začína prelínať s flashbackmi z minulosti, z ktorej isté spomienky už dávno vytesnila.

Starnúca žena sa čoraz viac upína na dávno prežité obdobie, v ktorom sa paradoxne začína orientovať lepšie ako v prítomnosti, pričom jednotlivé čriepky skladá do plnohodnotnej mozaiky. Pomocnými barličkami v núdzi sú aj papieriky s poznámkami umiestnené po celom byte. No ani tie nedokážu poslúžiť ako plnohodnotná náhrada za zdravo fungujúcu ľudskú myseľ.

Aj napriek úmornému úsiliu často nenachádza odpovede na svoje otázky. Frustrácia a bezmocnosť sú zato jej každodennými spoločníkmi, ktorí sa ale útlej ženy nikdy neobťažovali spýtať, či sa chce kamarátiť. Jej postupná neschopnosť vykonávať každodenné úlohy, strata orientácie či vnímania času, jej ukrajujú z vážnosti a rešpektu. Táto choroba si však nevyberá len jednu obeť, silný dopad má aj na najbližšiu rodinu. Tá je síce v prípade Maud dlhodobo veľmi trpezlivá, ale všetko má svoje medze.

Helen (Helen Behan) je milujúcou a starostlivou dcérou, no pri pozorovaní upadajúcej matky cíti bolestivú bezmocnosť. Vnučka Katy (Nell Williams) rovnako prejavuje o babku skutočný záujem a doslova sa teší na spoločne strávené chvíľky, čo pôsobí obzvlášť v dnešnej dobe vskutku vzácnym dojmom.

Hoci meno Glenda Jackson najmä v kruhoch mladšej generácie pravdepodobne nič nenapovie, ide o dvojnásobnú držiteľku Oscara (Women in Love (1969), A Touch of Class (1973), ktorá sa od osemdesiatych rokov aktívne venovala politickej činnosti, pričom jej srdce vždy prvotne patrilo divadelným doskám. Jej návrat je pôsobivý a hereckým koncertom v podobe drobnej, a bezprostrednej Maud s podrezaným jazykom, ktorej občas ujde aj nejaký ten vulgarizmus, vyťahuje osobné zbrane vysokého kalibru.

Aj keď sa jej postava ocitá v nepríjemnom bludisku vlastných zahmlených myšlienok, ktorým už dávno nekraľuje ona sama, Elizabeth Is Missing nie je výlučne filmom o zápase s demenciou. Je aj o boji s minulosťou a o kostlivcoch, ktorí pod vplyvom času nevymiznú. Iba kdesi vo vnútri ticho prebývajú a pripomenú sa v tej najneočakávanejšej chvíli.

Film, na ktorého samotnej špičke sú herecké výkony, disponuje aj kvalitným scenárom (Andrea Gibb) a slušnou réžiou. Náročnosť témy často odľahčuje práve samotná, životom ostrieľaná Maud so svojim sviežim humorom. Tvorcovia sa ju snažili aj napriek chorobe vykresliť ako krehkú, no zároveň nebojácnu ženu. Hoci s chaosom v hlave, no zato v blúzke a s perlami na krku, bojujúc o potrebnú dávku ľudskej dôstojnosti.

Ponor do mysle zmäteného človeka snímka vykresľuje skutočne dôveryhodne. Ako mínus možno vnímať detektívnu rovinu a to najmä jej samotné rozuzlenie, ktoré v závere nevyznieva príliš uspokojivo a necháva priestor aj trhlinám v logike. Nastupuje akosi náhle a pomerne rýchlo vyšumí.

Samotný nápad prepojenia drámy s nádychom tajomnej detektívky, v ktorej na post Hercule Poirota nastupuje vyše 80-ročná žena podliehajúca stareckej demencii, možno rozhodne považovať za odvážny nápad. Navyše, Elizabeth Is Missing dopĺňa pomerne obmedzenú zbierku titulov zaoberajúcich sa starobou a jej neduhmi. Práve toto obdobie tvorí konečnú fázu životného cyklu, do ktorého úspešne docválajú len tí najsilnejší jedinci. S batôžkom vzácnych skúseností a s tvárou pokrytou vráskami. Pričom za každou jednou sa skrývajú mikropríbehy súvisle vytvárajúce jeden celistvý, s názvom život. A to stojí za náš obdiv a pozornosť.

Elizabeth Is Missing (UK, 2019, 87 min.)
Réžia: Aisling Walsh. Scenár: Andrea Gibb, Emma Healey (novela). Hrajú: Glenda Jackson, Maggie Steed, Sophie Rundle, Liv Hill, Julie Hannan, Mark Stanley, Helen Behan, Nell Williams, Linda Hargreaves, John-Paul Hurley, Michelle Duncan ...