HARRY POTTER A KAMEŇ MUDRCOV

 
Musím sa priznať, že som Harryho čítal v českom preklade. A je to už nejaký ten rok späť. Zvláštnosť, ktorá ma prekvapila bola, že to, čo mi v knižke išlo tažko, myslím dostať sa do príbehu, ubehlo v kine ako voda. Tam kde som v knižke hltal stránky a snažil sa čo najrýchlejšie čítať, aby som sa dozvedel ako to dopadne naopak. V kine som sedel, už som vedel ako to dopadne a nemalo to na mňa taký učinok ako knižka. Ale to je normálny problém filmu a knižiek. Ak mám byť kritický, tak po odchode som nebol ani na mäkko ani na tvrdo. Donútilo ma to k jednej veci. A síce prečitat si znovu knižku. Aké je to, keď niekto číta zfilmovanú knižku predtým a potom. Doteraz sa mi to podarilo len raz, že som knižku čítal predtým ako bola jeho predloha prevedená na plátno. John Grisham - Kedy zabit. A po tomto filme som mal taký istý pocit. Ale najlepšie je si knižku prečítať znovu po filme. V mojom prípade som doslova hltal každé slovo.

"Panebože," vzdychl barman, nespúšťajúc oči z Harryho. "Nie je to - je to vôbec...?
V Deravom kotlíku odrazu zavládlo zavládlo ticho ako v hrobe. 
"Ja to neprežijem," šepkal starý barman, "Harry Potter... aká to česť."
Vyšiel spoza baru, náhlivo pristúpil k Harrymu a so slzami v očiach mu chytil ruku.
"Vitajte opäť u nás, pán Potter, vitajte u nás."

Čarodejník, ktorý nakoniec vyhral súboj o režírovanie prvej (a aj druhej) časti zo sedmich je Chris Columbus. Sám sa priznal, že film robil pre polovicu ľudí, ktorí knižku čítali ale zároveň aj pre tú druhú polovicu, ktorá o Potterovi v živote nepočuli a práve tí, po odchode z kina pôjdu do obchodu a kúpia si knižku. Na tom sa zhodol aj s Joanne K. Rowlingovou, že to by chcelôi filmom docieliť. Po premére sa spisovateľka priznala, že je spokojná s filmovou podobou. Chris s ňou konzultovat každú vec a ona mu vždy vedela dať vyčerpávajúcu odpoveď. O to mal režíser ľahšiu úlohu. Ale aj tak ho obdivujem (a aj Petra Jacksona), že sa pustil do takej zložitej úlohy prepisu "detskej" knižky na filmové plátno. Podarilo sa mu to.

"A čo to je ten metlobal?"
"To je taký šport. Čarodejnícky šport. Niečo - ako futbal u mulkov - u nás sleduje metlobal každý - hráva sa v lufte, na metlách, so štyrmi loptami - no, pravdu povediac, pravidlá sú trochu zložité."

Teraz sa dostávam k časti čo všetko bolo oproti knižke zmenené a naopak čo bolo pridané a filmovým jazykom vyšlo lepšie. Ako som spomenul na začiatku, že mi išiel začiatok ťažšie, tak možno práve preto, že to bolo zdĺhavé. Kým knižka začína opisom pána a pani Dursleyových z Privátnej cesty číslo 4, film má začiatok na stránke 14 mužom, ktorého na Privátnej ceste ešte nikto nikdy nevidel. Celá prvá kapitola (Chlapec, ktorý prežil) ubehla na plátne v priebehu niekoľkých minút a už sme boli o 10 rokov starší. Ale to vôbec to nevadilo. Ani divákovi, ktorý knižku čítal, ani tomu, čo netuší o čo prichádza v knižnej predlohe. Za zmenu, ktorá bola najviac k dobru považujem vypustenie Hagridovým starostiam s jeho láskou - drakmi. A jedna z viacerých scén, ktorá vyšla na plátne lepšie ako v knižke (a ktorú mám stále pred očami) bola ako Harry a Hagrid idú smerom na nástupište deväť a trištvrte, všetci sa na Hagrida pozerajú (lebo je dvakrát taký vysoký ako normálny muž a minimálne päťkrát taký široký). Hagrid len čosi odvrne na dieťa, ktoré na neho uprelo svoj pohľad. Táto scéna mala pre mňa neopísateľné kúzlo.

 
"Harry Potter!"
Keď Harry vykročil k stoličke, zo všetkých strán k nemu doliehal šepot, akoby sa po celej sieni rozhorelo množstvo malých syčiacich ohníčkov.
"Povedala Potter?"
"Ten Harry Potter?"
Posledné, čo Harry videl, skôr ako mu klobúk zaclonil výhľad, bola sála plná ľudí a všetci naťahovali krky, aby naňho lepšie videli. Vzápätí hľadel na čierne vnútro klobúka. Čakal.

Daniel Radcliffe sa pre postavu Harryho Pottera musel narodiť. Nebol moc ovplyvnený pottermániou, knižku pred konkurzom nečítal a o tom, že získal hlavnú postavu sa dozvedel od otca a práve bol v sprche. Je naozaj skvelý! Ďaľším hercom, ktorému vymyslená postava padla ako ušitá na telo, je Alan Rickman. Ten aj napriek nie veľkému priestoru dokonale mätie diváka a odvádza pozornosť od pravého záporáka. Emma Watson ako Hermiona sa tiež podobala mojej predstave. A Hagrid? Hagrid je Hagrid. Ale každá minca má dve strany. Rupert Grint, ktorý hrá postavu Rona mi akosi nezapadal do mojej predstavy Harryho najlepšieho kamaráta. A jeho herectvo sa mi nepáčilo. Akoby príliš pracoval s tvárou a miestami som mal pocit, že prehráva. Sklamala má však veľká divadelná osobnosť akou je Richard Harris ako riaditeľ Bradavíc Dumbledore. Na ten priestor, ktorý mal k dispozícii sa mohol trošku viac bojovať.

Metlobalová sezóna sa začala. Po niekoľkotýždňovom tréningu bude v sobotu Harry hrať svoj prvý zápas: Chrabromil proti Slizolinu. Ak Chrabromir vyhrá, posunie sa v súťaži o školský pohár na druhé miesto.
Doteraz ho nevidel hrať takmer nik, lebo Wood rozhodol, že Harry je ich tajná zbraň a tajné zbrane musia zostať utajené. Informácia o tom, že hrá na poste stíhača, však predsa len akosi prenikla von a on veru nevedel, čo je horšie - či ak mu ľudia vravia, že určite skvele, alebo ak si ho doberajú, že budú pod ním pre istotu behať s matracom.

Zápas metlobalu mal pre mňa oveľa väčší náboj, iskru a šmrnc ako preteky Anakina Skywalkera z Hviezdnych vojen. Zásluhu na tom má hlavne kameraman John Seale (Mesto anjelov, Talentovaný pán Ripley, Perfektná búrka) a samozrejme dokreslujúca hudba veterána Johna Williamsa.

"Mami?" zašepkal. "Ocko?"
Pozerali sa naňho a usmievali sa. Harry si začal prezerať aj ostatné tváre v zrkadle a zbadal ďaľšie páry rovnako zelených očí, rovnaké nosy, videl dokonca aj drobného starčeka s presne takými špicatými kolenami, ako má on - Harry po prvýkrát v živote hľadel na svoju rodinu.