STOWAWAY

Vesmírne sci-fi je môj obľúbený žáner. Preto sa na každý podobný počin zakaždým teším. Tentoraz som spozornel pri novej produkcii Netflixu. Silná téma, neprvoplánové obsadenie aj meno režiséra (jeho Arctic sa mi dosť páčil) vzbudzovali slušné nádeje. Ako však poznám pôvodnú tvorbu streamovacieho giganta, bol som radšej opatrný. Oplatilo sa.

Trojčlenná posádka vesmírnej lode smeruje k Marsu. Na palube sa však ocitne zabudnutý člen prípravnej fázy letu. Čo je problém, pretože cesta nebola plánovaná pre vyšší počet ľudí. Navyše po technickej chybe posádka prichádza o kyslík. Bude potrebné niekoho obetovať alebo nájsť riskantné riešenie problému.

Utajený pasažier má mimoriadne za vlasy pritiahnutú východiskovú situáciu. Neviem si predstaviť, že by niečo podobné mohlo nastať (a ešte navyše v takejto podobe), ale dajme tomu. Filmy tu stále boli na to, aby nás prenášali do iných svetov, kde platia ich vlastné zákonitosti. Absurdnosť výskytu čierneho pasažiera si evidentne uvedomovali aj scenáristi. Rozhodli sa teda pre najrozumnejší možný krok. Namiesto trápneho vysvetľovania sa na objasnenie zvysoka vykašľali. Pre niekoho to bude možno veľké mínus, no ja som rád, že sme sa nedočkali podivných dejových kolotočov, ktoré by na nezmyselnosť ešte viac upozorňovali.

Tvorcovia sa tak mohli venovať čisto svojim témam, ktoré chceli rozprávať. A tie sú dostatočne silné aj nosné. Síce už niekoľkokrát videné (každý si spomenie na Sunshine), no niektoré veci nie je na škodu si opakovať. V rámci svojich cieľov je tak Stowaway úplne OK. Nejde o žiadne prelomové dielo, no nemám pocit, že by sa o niečo podobné niekto snažil. Na to je až príliš obyčajný.

Vizuálne, scenáristicky aj zvukovo. Všetko ide v zabehnutých koľajach, ktoré sme niekoľkokrát videli a nesnaží sa ničím vyčnievať. Namiesto toho servíruje svoj vlastný príbeh a tam sa mu celkom darí napínať, dojímať aj klásť správne otázky. Vzhľadom na to, že sa nedočkáme žiadnych audiovizuálnych orgií, leží celá ťarcha na chrbtoch hercov. Z nich najviac prekvapí Anna Kendrick, ktorú by sme v podobnom žánri nečakali. Je emočným aj dramatickým motorom filmu a svoju polohu zvláda dôstojne. Možno jej pomáha až prílišná utlmenosť Toni Collette a nie úplne ideálna charizmatickosť mužského ansáblu.

Za celý film vidíme iba štyroch ľudí (rozhodnutie eliminovať riadiace stredisko dokonca aj zvukovo je výborné) a tým pádom nie je problém sa rýchlo chytiť na emočnú vlnu posádky. V poslednom akte tak nastúpi nefalšované napätie a dostatočne strhujúca záverečná misia. Tu je však na škodu, že režisér Joe Penna nepritlačil viac na pílu. Po Gravitácii alebo Interstellari je jeho prevedenie trochu fádne a z trochu iného (festivalového) sveta. V mnohom by pomohla pevná producentská ruka, ktorej absenciu pri každej novinke Netflixu tak veľmi cítiť.

Vďaka prílišnej stopáži tak chýba poriadny ťah a bránu. Aj napriek všetkým neduhom ale predsa dvíham palec jemne hore. Klaustrofobickú atmosféru sa darí predávať celkom umne, takisto bezvýchodnosť situácie má správne dramatické pnutie. A možno v 90. rokoch by išlo o absolútne strhujúcu záležitosť. Preto je možno škoda, že sa Penna so svojim štábom držia trochu v úzadí a neinšpirovali sa viac audiovizuálnou virtuozitou Cuaróna, Nolana alebo Boyla. V tejto podobe ide o fajn jednohubku, ktorá dostatočne spĺňa zadanie, no v hlave sa dlho neudrží.

Utajený pasažier je slušným sci-fi thrillerom, ktorému sa ale nedarí prekročiť tieň svojich vzorov. Svoje silné témy aj napriek tomu dokáže obstojne sprostredkovať. Občas totiž stojí za pripomenutie porozmýšľať, ako by sme z podobnej situácie vykorčuľovali my. Ak ste milovníkom žánru, tak Stowaway za pozretie určite stojí a pôvodnej produkcii Netflixu hanbu nerobí (aj keď to asi nie je príliš veľká pochvala).

Stowaway (USA / Nemecko, 2021, 116 min.)
Réžia: Joe Penna. Scenár: Joe Penna, Ryan Morrison. Hrajú: Anna Kendrick, Toni Collette, Daniel Dae Kim, Shamier Anderson...