ŽENA V OKNE

Mysteriózna novinka britského režiséra Joea Wrighta, známeho najmä filmovými spracovaniami úspešných knižných románov (Pride & Prejudice, Atonement, Anna Karenina), ale aj oceňovanej životopisnej drámy Darkest Hour, skončila v závere v rukách Netflixu.

Žena v okne / The Woman in the Window mala pôvodne do kín doraziť už predminulý rok, no kvôli prerábaniu určitých záberov a následnému prepuknutiu pandémie, sa napokon usídlila na známej streamovacej platforme, ktorú obľubuje i menej náročné publikum. Tento fakt hrá silno v jej prospech, no i v týchto kruhoch si bude raziť cestu k úspechu iba veľmi sťažka.

Hoci máme opäť dočinenia s príbehom inšpirovaným rovnomenným knižným bestsellerom (tentokrát z pera A.J. Finna), stačí prebehnúť očami po samotnom popise snímky a v mysli okamžite začne naskakovať aj niekoľko obsahovo príbuzných titulov. Ako impulz číslo jeden sa pripomenie strhujúci kúsok od majstra napätia Alfreda Hitchcocka - Rear Window (1954).

V súvislosti s ním môžeme menovať hneď ďalšie diela, ktoré sa následne snažili o vzdanie holdu tomuto voyeristickému skvostu. Počínajúc The Bedroom Window (1987), remakeom Rear Window (1998) či Disturbiou (2007) s mladým, no už onoho času výborným LaBeoufom, končiac značným podobenstvom s tajomný príbehom The Girl on the Train (2016). Téma lákavého stalkerstva v kombinácii s vražednou zápletkou sa však po niekoľkých dekádach už začína javiť ako vskutku obohraná i filmársky vyčerpaná.

The Woman in the Window sa môže pochváliť kvalitnou audio-vizuálnou spoluprácou dvojice Bruno Delbonne - Danny Elfman a taktiež výborným kastingom. Touto vetou však všetky superlatívy krimi drámy môžeme rovno uzavrieť. Ani celá plejáda známych mien nestačila pre vytvorenie uspokojivého filmového zážitku. Alebo aspoň nejakého zážitku.

Detská psychologička Anna Fox (Amy Adams) je už vyše desať mesiacov ukliesnená vo vlastnom rozľahlom dome. Silný strach z verejných priestranstiev je zapríčinený diagnostikovanou agorafóbiou. Dlhé stereotypné dni v spoločnosti kocúra si spríjemňuje pozeraním starých filmov, pričom vždy padne zopár fliaš červeného vína. A tie sú v kombinácii s antidepresívami od psychológa zárukou nepríjemných rán s poriadnym oknom.

Nie je však okno ako okno a Anna má šťastie, že v dome oproti sa to len tak hmýri rôznorodými susedmi, ktorých môže so svojim kalným pohľadom pravidelne stalkovať. Z nevysvetliteľných dôvodov nikomu z nich neostal rozpočet na závesy a tak má ich každodenný život doslova ako na dlani. Skutočné vzrušenie pre labilnú Annu nastáva v okamihu prisťahovania rodiny Russelovcov.

Vo vzťahoch tajomného tria pozostávajúceho z despotického Alistaira (Gary Oldman), otravne zvedavej manželky Jane (Julianne Moore) a citlivého syna Ethana (Fred Hechinger), cítiť napätie a rôzne nejasnosti. Všetko vygraduje v jeden večer, v ktorý pohľadom cez ulicu zachytí manželskú hádku končiacu brutálnym pobodaním jej susedky. Alebo je všetko inak?

Následne prichádza množstvo scén, pri ktorých sa budeme cítiť poriadne nepríjemne. A žiaľ, ani omylom z dôvodu navodenia správnej hitchcockovskej atmosféry. Nepríjemne nám bude za kvalitných hercov, ktorí nás v minulosti dokázali očariť v náročných rolách a v skutočne úctyhodných projektoch, pričom ich odrazu vidíme akoby omylom hodených do nezmyselnej drámy treťotriednej kvality.

Amy Adams vskutku ani tak nemožno čo vyčítať, pretože iba jednoducho nemá poriadne čo hrať. Niektorí herci sa o dej len tak obtrú a tí, ktorí dostanú viac priestoru, zas musia zápasiť s príšerným scenárom. Ich charaktery sú nedotiahnuté a herectvo miestami pripomína divadelné scénky, v ktorých je navyše správanie postáv často úplne nelogické.

Potešujúci je akurát ženský dialóg Anne s Jane, ktorý má ten správny znepokojivý feeling. No i tak tu stále svieti varovný fakt, že najväčšiu dôstojnosť zo všetkých zúčastnených si drží nemý biely kocúr. Ďalšie klady snímky objavíme snáď už len v samotnom vizuály. Peknej farebnosti scén a efektným uhlom snímania nie je čo vytknúť. Objavia sa aj filmové odkazy v podobe kamery snímajúcej točité schodisko smerom zhora nadol, ktoré pripomenú majstrovské dielo Vertigo.

Na druhej strane zabolia klišoidné lakačky, ktorými sa nás tvorcovia snažia ohurovať, no sú v podobe, v ktorej by mali úspech možno tak pred dvadsiatimi rokmi. Téma, ktorá je priamo spätá s poriadnymi mindfuckmi či twistami, svoj potenciál vôbec nevyužíva. Zvrat, ktorý prichádza, doslova robí z diváka hlupáka, pretože o žiaden zvrat vlastne ani nejde. Rozuzlenie je jasné už dávno pred koncom, samotný motív vraha je nedotiahnutý a málo uveriteľný, ale vám je to už prakticky úplne jedno.

Poslednú štvrťhodinu idete už naozaj iba zo zotrvačnosti, no vtedy prichádza záver à la Vreskot (alebo Scary Movie?), pri ktorom vám už definitívne dôjdu všetky slová. The Woman in the Window jednoducho nefunguje. Ak sa na snímku ešte len chystáte, miesto toho radšej siahnite po knižnom origináli, dajte si Hitchcockove repete alebo si v rámci jarného upratovania bežte poumývať vlastné okná. Akákoľvek z týchto volieb bude lepšie stráveným časom.

The Woman in the Window (USA, 2021, 100 min.)
Réžia: Joe Wright. Scenár: Tracy Letts, A.J. Finn (predloha). Hrajú: Amy Adams, Gary Oldman, Anthony Mackie, Julianne Moore, Fred Hechinger, Wyatt Russell, Jennifer Jason Leigh, Brian Tyree Henry, Jeanine Serralles, Mariah Bozeman, Daymien Valentino, Anna Cameron ...