ROZHNEVANÝ MUŽ

Guy Ritchie je solídna stávka na istotu. Možno remeselník a rutinér, ale filmovému rozprávaniu rozumie mimoriadne dobre. A rozumie si s menšími filmami, aj s veľkými hollywoodskymi blockbustrami. S tými dokonca až tak veľmi a tak dobre, že pokračovanie jeho interpretácie Artušovskej legendy s najväčšou pravdepodobnosťou už nikdy neuvidíme. Pridobré na mainstream, pridobré na svet v ktorom o kvalite rozhoduje kvantita.

Pred dvoma rokmi sa Guy Ritchie navyše filmom Slušní chlapci / The Gentlemen vrátil k poetike, ktorá ho urobila v snímkach Zbal prachy a vypadni / Lock, Stock and Two Smoking Barrels a Podfu(c)k / Snatch a vystrúhal umelecké dielo, na ktoré dívať sa je čistá radosť. Gangsterka definovaná štýlom a ironickým odstupom, krásny kus.

Rozhnevaný muž, nový Ritchieho film, tiež pôsobí tak troška ako návrat. Vlastne nie troška, dosť. Ritchie sa v ňom vracia k šestnásť rokov starému francúzskemu filmu Le Convoyeur (v našej distribúcii na dvd pod názvom Krvavé prachy), ktorého je Rozhnevaný muž zmysluplným remakom. Vracia sa však aj k Jasonovi Stathamovi, z ktorého práve on pomáhal urobiť veľkú akčnú hviezdu. A do tretice, vracia sa k v jadre vážnemu príbehu, k príbehu s, prepytujem, myšlienkou, čo už tiež si raz vyskúšal, vo filme Revolver a veru, vtedy to nedopadlo. Nie všetky tieto návraty vyšli.

Ako už sme naznačili, príbeh je v poriadku. Silný, chlapský príbeh o pomste, generický už v svojej podstate, čo však vôbec nevadí, lebo Ritchie ho dokáže ozvláštniť motívom osudového priateľstva. Gauneri proti gaunerom, zločin sa nevypláca, videli sme to priveľa krát na to, aby to nenudilo. Ako príbeh, nie ako jeho stvárnenie. Tu je výborným príkladom len nedávno uvedená snímka Nikto, ktorá príbeh definovaný motívom pomsty stvárňuje podobne kreatívnym spôsobom. Toto je v poriadku a dáva Rozhnevanému mužovi zmysel.

Čo mu podkopáva nohy sú tie dva ďalšie návraty. Konkrétne obsadenie Jasona Stathama do hlavnej úlohy a práve akási, skoro až, citlivejšie povahy prepáčia, snaha o hlbšiu, nebodaj umeleckú výpoveď, či rovno presah v druhom pláne.

Ani jedno nefunguje. Jasona Stathama mám rád, veľmi, a naozaj s chuťou by som si ho pozrel napríklad aj v úlohe Richarda III. Ale šiel by som na to s tým, že hrať Richarda bude chlap, čo hrať nevie. Teda, šachy možno hej, dámu takmer isto, predsa len predstavuje menšiu intelektuálnu výzvu ako šachy, ale myslím to inak. Hrať!

Hrať v dramatickom slova zmysle, aby sme mu uverili nie že dostal do držky, alebo do držky niekomu dal, ale že vnútorne trpí. Lebo ten smutný kukuč, čo to má vyjadrovať, pokojne môže znamenať, že má zápchu. Toto by, samé osebe, nemusel byť problém. Problémom sa to stáva vo chvíľach, keď je Stathamova herecká impotencia konfrontovaná priamo v sekvencii s hereckou potenciou niekoho, kto hrať vie. S Holtom McCallanym napríklad, ktorý nielenže film kradne pre seba, ale herecky Stathama doslova vymazáva. Akože pamätám si ich spoločné sekvencie, je ich vo filme veľa, ale konkrétne Stathama v žiadnej, len takú figurínu, aby McCallany vedel, ktorým smerom má adresovať dialóg.

Toto je jednoducho zúfalé a dramaticky sa podpisuje na tom, že Rozhnevaný muž funguje len ako akčňák. A prvkami drámy síce, ale ako akčnák. Nie ako dráma, ktorej niektoré sekvencie môžeme síce považovať za akčné, ale iba ak ich vytrhneme z kontextu. Lenže práve takýmto filmom Rozhnevaný muž chcel byť, argumentov vysypem z rukávu koľko bude treba. Tu ale nie, tu by sme spoilerovali, tak sa len uspokojme s tým, že v Rozhnevanom mužovi je na naozaj dobrý film príliš veľa toho, čo jednoducho nedáva zmysel.

A tu sa dostávam k tomu, čo ma v súvislosti s Rozhnevaným mužom až urazilo. Nemôže za to Guy Ritchie, to treba priznať, ale filmoví fanúšikovia. Neviem, či tí istí, čo považujú Johna Wicka za podobne dobrý film, ako je Nikto, ale to, že Rozhnevaného muža začali prirovnávať k Neľútostnému súboju (Heat, 1995) ma rozhodilo až do tej miery, že som sa odhodlal súhlasiť s nimi a pozrel som si recenzovaný film znova. Práve takou optikou, cez ktorú by mohla existovať aj nejaká iná súvislosť medzi Rozhnevaným mužom a Neľútostným súbojom, okrem tej, že oba sú to filmy.

Akože tiež je to podobne dobré? No, nie je, určite nie je, v žiadnom z konvenčných i menej konvenčných významov toho slova.

Wrath of Man (UK / USA, 2021, 119 min.)
Réžia: Guy Ritchie. Scenár: Éric Besnard, Guy Ritchie, Marn Davies, Ivan Atkinson. Hrajú: Jason Statham, Holt McCallany, Josh Hartnett, Jeffrey Donovan, Scott Eastwood, Andy Garcia, Deobia Oparei, Laz Alonso, Raúl Castillo