NA ZNAČKY! |
NA ZNAČKY! |
Možno si myslíte, že masové gymnastické cvičenia patria už len do minulosti, prípadne do svojskej exotiky posledných totalít sveta ako Severná Kórea. Dokument Na značky! režisérky Márie Pinčíkovej vás však zavedie do kuriózneho, celkom blízkeho a prekvapivo živého sveta Sokolov, pre ktorých sú hromadné estrádne zjazdy na štadiónoch stále aktuálnou záležitosťou. Po medzinárodnej premiére na portugalskom festivale Doclisboa a domácom uvedení na Art Film Feste sa film vydal aj na svoju púť po kinosálach.
Sokol je najstaršou a najvýznamnejšou telovýchovnou jednotou v našich končinách. Spolok, ktorý za najvyššie ľudské cnosti považuje fyzickú zdatnosť, chrabrosť a obetavú schopnosť jedinca potlačiť svoju individualitu a splynúť s davom vznikol ešte v roku 1862. Laik si ho môže spájať najmä s obdobím socialistických Spartakiád, kedy sa z masových cvičení na „sokolský” spôsob stala všeobecná prax v službách ideológie. Pravdou však je, že Sokol socialistickú (a pred ňou aj gardistickú) propagandu len pretrpel a na čas bol spolok, ktorý kedysi navštevoval napríklad aj T. G. Masaryk, dokonca celkom zrušený.
Dnes tak Sokol vlastne prežíva akúsi renesanciu. Kult tela, napokon, naplno rozkvitá, o čom svedčia aj stovky komerčných fitnescentier, ktoré sa dnes uživia hádam aj na dedinách. S kultom nezlomného ducha schopného sebaobetavosti je to však v zrýchlenom svete povrchných lákadiel predsa len trochu ťažšie. Práve náhľad do života mladej generácie Sokolov tak patrí k najkurióznejším líniám dokumentu Na značky!, ktorý sa na bizarný mikrosvet spolku pozerá z viacerých strán a uhlov.
V centre záujmu stojí dvojica Mirek a Radek – muž v strednom veku, ktorý pôsobí ako zanietený tréner a koordinátor miestneho sokolského spolku, a dospievajúci chlapec, ktorý poslušne kráča v šľapajach rodinnej sokolskej tradície. Film ich sleduje spolu aj samostatne v priebehu príprav na dlho očakávaný Všesokolský zjazd, ktorý sa koná každých šesť rokov. Dáva pritom nahliadnuť do organizačnej aj ľudskej roviny toho, čo dnes vlastne znamená byť Sokolom.
Mária Pinčíková je síce začínajúcou filmárkou, k svojmu celovečernému debutu si však prizvala pestrú plejádu ostrieľaných pomocníkov vrátane Mira Rema, Mareka Šulíka, Juraja Šlauku a ďalších. Aby v snímke umocnili motív splynutia individualít do celku, nakrúcali jednotlivé postavy samostatne a ich línie sa tak mierne odlišujú rozprávačským štýlom aj vizuálnym spracovaním. Film je aj vďaka tomu celkom svieži, dynamický a zábavný. Napokon, jeho cieľom nie je hĺbavý ponor do histórie Sokolského spolku – snaží sa ľahko, pútavo a s nadhľadom zachytiť jeho dnešnú atmosféru a hodnoty.
Samozrejme, patrí k tomu aj istá dávka humoru, ktorému sa v zákulisí príprav na synchronizované cvičenie 15-tisíc mužov a žien (často 65+) dá len ťažko vyhnúť. Nie je to ale žiaden prvoplánový výsmech – Na značky! je zľahka pobavený, ale v konečnom dôsledku celkom nestranný pozorovateľ, ktorého východiskom je úprimná zvedavosť, ako tento svojský svet funguje a čo dokáže ponúknuť ďalším generáciám.
Letmý úvod do faktografických reálií spolku, ktorý dodnes, napríklad, ponúka jeden z najlacnejších prístupov k športu pre malých aj veľkých, by však hádam filmu predsa len neublížil. Možno aj na úkor trošku strojene zinscenovaných scén z domáceho prostredia mladého Radka, ktoré kontrast konzumného dospievania pri počítačových hrách a sokolského hrdinského pátosu ilustrujú až zbytočne doslovne.
Na značky! je jedným z prvých domácich dokumentov, ktoré môžete vidieť na veľkom plátne po nedávnom znovuotvorení kín. Ak chcete trošku podporiť slovenskú kultúru, je to ideálna príležitosť, ktorá je aj divácky celkom vďačná. Určite to, v každom prípade, vydržte až do finále – to naozaj stojí za to.
Vypočujte si podcastovú recenziu filmu TU (od 02:26)
Na značky (SR, 2021, 79 min.)
Réžia: Mária Pinčíková. Scenár: Jakub Medvecky, Mária Pinčíková. Hlavná kamera: Denisa Buranová. Strih: Peter Kudlička, Marek Šulík. Režiná spolupráca: Duc Viet Duong, Jaroslav Kratochvíl, Miro Remo, Juraj Šlauka. Kamera: Jan Balcar, Duc Vit Duong, Erik Eržín, Ivo Miko, Jan Šípek, Simona Weisslechner, Majo Žilinčan. Zvuk: Adam Levý, Lukáš Moudrý