GUMP – PES, KTORÝ NAUČIL ĽUDÍ ŽIŤ

Za posledných pár rokov sme v kine videli ten film už viac ráz. Malý psík svojimi očami rozpráva príbehy života ľudí. Alebo sa im preplieta medzi nohami, je im verným spoločníkom a často viac ráz mení majiteľa a snaží sa pochopiť človeka i jeho túžby. Psia duša a iné filmy nám umožnili nazrieť na svet ľudí i psov z opačnej optiky. Teraz sa o niečo podobné pokúsili českí tvorcovia, ktorí navyše pridali sociálny aspekt – havkáči sú zväčša opustení a dokonca všetky psíky vo filme prišli z útulkov a po natáčaní si našli rodinu.

Čaká vás miestami smutný, inokedy úsmevný príbeh o malom psíkovi, ktorý sa narodil so súrodencami a skončil neslávne v odpadkoch. Tam ho našiel bezdomovec (Bolek Polívka), zobral si ho k sebe a choval najlepšie ako mohol. Už tu vzniká pekné spojenie strateného človeka v spoločnosti a najdúcha, ktoré sa neskôr rozvinie do plnej stopáže celého filmu. Keď sa totiž bezdomovcovi má vrátiť partnerka a o psovi nechce ani počuť, vzniká najprv dilema, kam havkáča poslať. Nakoniec za dramatických okolností opustí hniezdo bezdomovcov a putuje po krajine, pričom stretne poltucet nových majiteľov i rôznych osudov.

Gump dostane svoje meno až pomerne ďaleko v stopáži, ale jeho osobnosť spoznáte prakticky v prvých minútach. Obohatený hlasom Ivana Trojana v roli rozprávača nám umožní nielen vidieť, počuť, ale aj vycítiť niektoré momenty. Dobrá správa pre všetkých odporcov filmových trikov: nie, Gump nerozpráva s pomocou CGI a neotvára papuľku. A iné psíky svoj hlas ani nemajú – Ivan Trojan sa snaží zastrešiť takmer všetkých štvornohých, resp. vstrebávať a prezentovať všetky situácie. Má to jednu chybu: niekedy rozpráva už moc.

Monológy opísané z knihy síce dávajú vo filme zmysel a tvorcovia si nimi neraz pomáhajú, ale zbytočne. F.A. Brabec je dosť skúsený režisér a vynikajúci kameraman na to, aby nám ich zobrazil na veľkom plátne a nemuseli sme ich duplicitne ešte aj počúvať. Niektorým scénam by celkom prospelo, ak by ich iba skvelá kamera snímala a Gump ani necekol. Naopak, Trojanov hlas im občas uberá intenzitu a bolo by ladnejšie sa iba pozerať na dianie, do ktorého by duša psíka občas prehovorila.

V dejovej línii nás nečakajú zásadné prekvapenia, ak ste videli podobné filmy o psíkoch, ale kopa postáv na zapamätanie.. Ľudských i zvieracích. To pri stopáži cca 90 minút spôsobí, že mnohí sa tu objavia sotva na 10 minút a potom už Gump, kamera a dej upaľujú inam. Postava Bolka Polívku je jediná s dlhším vývojom ako iba na časť filmu – a jeho nový život je síce trošku rozprávkový, ale rozhodne sa hodí do pozitivity filmu. To iné postavy sa iba mihnú, rýchlo vyčítate ich dobrotu či zlobu a zmiznú. Dvojica Taclík-Holišová a ich part je dosť zbrklý, Patricie Pagáčová má milú, ale nie príliš hlbokú rolu a Karel Roden tu skôr hosťuje.

Finálna tretina dá aspoň priestor manželskej dvojici Krajčo – a špeciálne Richardova postava má asi po Bolkovi najlepšie napísaný rozvoj a podtitulnú ambíciu, že Gump pomáha ľuďom opäť začať žiť. Áno, jeho prítomnosť často stačí, aby sa životy začali meniť k lepšiemu. Nuž, v týchto pohnutých časoch by sme asi každý jedného Gumpa a potrebovali – a autori vám indikujú, že si stačí adoptovať psíka z útulku a môže sa to stať. Sociálny aspekt je dokreslený aj v záverečných titulkoch, kde si pozriete kde ktorý havkáč skončil.

Gump nemá objavný scenár, ale to sa od mozaiky podobného druhu ani nečaká. Striedma stopáž je dobrá pre celé rodiny, akurát menšie deti možno budú smutnejšie pri ťažších scénach, lebo sú skutočne citlivo natočené. F.A. Brabec dodal znamenitú kameru – najlepší aspekt filmu popri hereckých výkonoch zvierat – a réžia je skôr ľahko nadpriemerná. Je to film, ktorý poteší a neurazí. I keď po pár dňoch ľahko vyšumí. Ale je tu kus poctivej roboty, takže ak odložíte cynickú stránku či americké kúsky posledných rokov, prirátajte ešte bod.

Gump (ČR, 2021, 90 min.)
Réžia: F.A. Brabec. Scenár: Filip Rožek, Lukáš Fišer. Hrajú: Bolek Polívka, Eva Holubová, Ivana Chýlková, Karel Roden, Jana Plodková, Richard Krajčo, Anna Šulcová ...