RESPECT

Životopisný film o Arethe Franklin, príznačne nazvaný podľa jedného z jej najprevarenejších hitov je film – socha. Filmový pamätník so všetkým, čo k tomu patrí, oslavujúci mimoriadnu speváčku. Kráľovnú soulu (nech tú nešťastnú floskuku máme za sebou), prvú ženu uvedenú do roknrollovej siene slávy, dvadsaťnásobnú držiteľku Grammy, tých ocenení a superlatívov by bolo podstatne viac, ale netreba ich rozpisovať, lebo to meno – Aretha Franklin – ešte stále znie.

Pre mňa osobne je aj tak najdôležitejšie, že si zahrala v jednom z mojich najobľúbenejších filmov vôbec, v Bratoch Bluesovcoch, malinkatú, ale nezabudnuteľnú úlohu. Hrá tam majiteľku reštaurácie, manželku jedného z členov kapely, ktorej sa náramne nepáči, že jej manžel by mal s Jakeom a Elwoodom znova vyraziť na turné a tak mu to vmetie do tváre. Zaspieva mu Think, ďalší zo svojich zásadných hitov.

V roku 1980, keď boli Bratia Bluesovci nakrútení, mala Aretha Franklin 38 rokov a už v tom filme vystupovala v pozícii fakt veľkej hviezdy, na jednej úrovni s Johnom Lee Hookerom, Rayom Charleson či Jamesom Brownom. Takže veľká, naozaj veľká. Iné som ale chcel. Aretha Franklin v Bratoch Bluesovcoch hrá gazdinú, erdek babu, dámu, ktorú neradno nasrdiť, pričom tento jej obraz, spojený s mýtom jej hitu (You Make Me Feel Like ) A Natural Woman sa mi pre ňu zdal definujúci.

Silná žena, do voza i do koča, žiadna submisívna chudera, ale sebavedomá osobnosť, ktorej neradno stáť v ceste. A Respect je film o tom, ako sa to stalo. Film socha, nie som najspokojnejší s formuláciou, čo bude nasledovať, ale lepšie to napísať neviem. Film ako objektívne kvalitné umelecké dielo. Akurát, že ja na žiadne objektívne umelecké diela neverím.

Takže inak, Respect je ako Ray. Počkať, aké má u nás Ray hodnotenie? 10? Ok, dáme vysoké hodnotenie aj Respectu.

A teraz zdôvodnenie - Už sme si zvykli, že podobné biopiky bývajú hereckými exhibíciami. Previedol to Jamie Foxx (Ray), René Zellweger (Judy), Taron Egerton (Rocketman), Ramy Malek (Bohemian Rhapsody), aj Jaoquin Phoenix (Walk the Line). Aktuálne, v Respecte, sa takto do úlohy Arethy Franklin ponára Jennifer Hudsonová, ktorej síce tiahne na štyridsať, akurát Arethu stvárňuje o dvadsať rokov mladšiu. A nie je to ani ten najmenší problém, lebo jej výkon nestojí na fyzickej podobnosti, ale na subtílnom stvárnení veľmi jemných charakterových nuáns.

A ak napíšem akých, bol by to asi spoiler, takže to skúsme takto. Respect je síce zvonka životopisný film o Arethe Franklin, ale z vnútra, v skutočnosti, je to snímka o osobnostnom zrení. O prerode dievčaťa, ktoré je viac atribútom niekoho – najprv otca, potom manžela, do ženy, ktorá nie je nikoho, len svoja. A tu sa dostáva do hry ďalšia povinná jazda biopikov, traumy z detstva. Sú, a sú fakt traumatické, dokonca tak veľmi traumatické, že s Arethou zostávajú až do dospelosti. A ona ich prekoná a tak ďalej a ak by sme sa zostali kĺzať po povrchu, Respekt by síce mohol zostať objektívnym filmovým umením, avšak veľmi ľahko zameniteľným za priamočiary emocionálne vydierajúci gýč.

Film čisto na prvú, nádherne nasnímaný veľmi okázalou kamerou, ktorá dokonca neváha polcelky snímať v zlatom reze, čo je ten najmenej tvorivý spôsob, ako do obrazu dostať výrazovú silu. Film s výpravou takou autentickou aj v najmenších detailoch, že to môže odvádzať pozornosť. Teda ak si na to divák potrpí, a ja si potrpím. Mám rád, keď vo filme hrá všetko. Kostýmy, interiéry, lokácie, účesy, rekvizity, naozaj všetko, zmysluplne minutá podstatná časť štedrého rozpočtu.

Lenže Respect tu nekončí, ale začína. Lebo za tým čisto hollywoodskym remeselne nesmierne precízne vytvoreným filmom je moderná, súčasná snímka, ktorá vypovedá možno viac o aktuálnych témach – inštitucionalizovaný rasizmus, inklúzia, postavenie žien ako o Arethe samotnej.

A toto je asi najdôležitejšie - Respect je film, v rámci ktorého tvorcovia, respektíve tvorkyne, režisérka a výkonná producentka Liesl Tommy a scenáristka Tracey Scott Wilson priamo rátajú s tým, že divák vie na čo ide. Že pozná základnú sumu faktov o živote Arethe Franklin ako jej fanúšik. Iste, v závere nechýbajú zhrňujúce faktografické titulky o Arethe, ale to je len taká povinná jazda pre tú hŕstku divákov, čo na Respect prišli len tak, mimo kontext.

Lebo Respect je film dovysvetľovávajúci a interpretujúci život Arety Franklin nie tak, že ho ukazuje, ale tak, že z neho vytrháva fragmenty a necháva diváka, aby si tie najpodstatnejšie veci odvodil sám.

Nie je to nič ťažké, len sa divákovi musí chcieť a chce sa mu priamo úmerne tomu, ako veľmi a ako intenzívne ho zasahuje Arethyna hudba.

A ešte inak a celkom polopatisticky – Respect nie je životopisný film o slávnej Arethe Franklin, kráľovnej soulu, je to životopisný film o zneužívanom a osirelom afroamerickom dievčati, z ktorého sa, navzdory všetkým nepriazňam osudu, stala Aretha Franklin.

Nie jej príbeh, ale ich príbeh rozprávaný spôsobom pars pro toto. A keď netušíte, kto sú oni, ani na to nechoďte.

Respect (Kanada / USA, 2021, 145 min.)
Réžia: Liesl Tommy. Scenár: Tracey Scott Wilson, Callie Khouri. Hrajú: Jennifer Hudson, Forest Whitaker, Marlon Wayans, Audra McDonald, Saycon Sengbloh, Hailey Kilgore, Brenda Nicole Moorer, Marlon Wayans, Marc Maron, Tituss Burgess, Kimberly Scott ...