PRVOK, ŠAMPÓN, TEČKA A KAREL

Na Prvoka, Šampóna, Tečku a Karla sa tešili aj slovenskí diváci. Ako si v réžii obľúbeného českého predovšetkým spisovateľa a divadelného režiséra Patrika Hartla užijú ponor do duše štyridsiatnika. Keďže knížná predloha lámala rekordy v čítanosti, od Hartla sa očakávalo, že si svoju knihu najlepšie aj zrežíruje a rozchechtá ešte viac prívržencov jeho literárneho humoru. Dostal šancu a štedro ju poposúval ďalej – na jeho štvormennom filme veľkolepo „zaštekalo“ viac hereckých hviezd, než je zdravé. Teda aby ony dokladovali opodstatnenosť svojich štekov a vlastne sa len tak product-placementsky zavďačili svojmu šéfovi, že sa vlastne mohli mihnúť vo „výpoveďových skvostoch“ príbehu.

Primárne distribútori priradili k PŠTK škatuľku komédie a diváci poslušne napĺňajú sály hurónskym smiechom. Vedia, že sa pojednáva o útrapách štyridsiatnikov, ktorí náhle katarzne obrátia svoje životy naruby. Ako sa k vytúženému pubertálnemu rubu dopracujú, autor deklaruje prozaickým defilé ich akože nenapĺňaných životov, aby si narýchlo vymysleli úlohy „nepoškvrnenej štvorice, ktorí nechú byť sráčmi“ a odrážajú údery ich doterajšej existencie úsmevnými misiami.

Myšlienka popadnúť druhý dych sa rozvíja veľmi krkolomne a na rozličných kamarátskych osobnostiach sa tento zlom prejavuje inak. Vždy však Hartl apeluje na ich mužskú podstatu, ako vlastne bez rozmyslu v minulosti prepadli či už plneniu manželkinho sna o veľkej rodine, odpojeniu sa od rodnej hrudy kdesi v Afganistane rozdávať bojové pokyny, vidine nabaľovania majetku zámerným generovaním nedostatočne trvácnej technológie, alebo zapredaniu sa natáčať hlúpe reklamy a mať k dispozícii hocakú pipinu na prefiknutie.

Tak si Prvok (Hynek Čermák), Šampón (David Švehlík), Tečka (Martin Pechlát) a Karel (Martin Hofmann) vytýčia úlohy, ktoré im majú pripomínať ich teenagerské hodnoty. Tuctové obnažovanie nahého tela na nepatričných miestach naštastie ustúpi mentálne obtiažnejšiej úlohe hovoriť po celý deň pravdu. Síce to občas vypaľuje komicky – Prvok a jeho reálne zdravotné problémy vyžadujúce onaniu, Tečka groteskne priznáva svoje prostriedky, ako uživiť stále sa rozrastajúcu rodinu, Karel sa v duchu Drtinovej nekompromisnej konfrontácie s úsmevom obnažuje, ako treba riešiť u stálych zákaznikov potrebu nových produktov a Šampón len zádumčivo pojednáva o svojom poslaní režiséra reklamných spotov, aká je to všetko sračka a nedokáže pretiahnuť ani postavu zeleniny zo svojho reklamkového hereckého portfólia.

Ak sa divák v chlapskej jazde ľahko stotožňuje s hlavnými protagonistami, pravdepodobne si reálne životné hodnoty doteraz neuvedomoval. Pri ťažšej identifikácii má sklon pochybovať o PŠTK psychologickej výstavbe, pretože spomínaná náhlosť precitnutia svedčí o ich doterajšej takpovediac plytkosti bytia, hoci všetci štyria sú spoločensky vo svojom prostredí dostatočne etablovaní.

Takže je čisto na Švehlíkovi, Pechlátovi, Hofmannovi a Čermákovi, ako dokážu herecky došťaviť svoje charaktery. Úskalia im ale podhadzujú príliš prozaické slovné repliky, hoci potenciál by Hartl pokojne mohol pretaviť do mimoslovnej komunikácie a zatraktívniť tak priechodnosť myšlienkových tokov. Potrebu slovnej alternatívy badať aj v húfe hviezdnych štekov, ktoré napokon kvôli polopatistickým hláškam vyšumia do prázdna.

Diváka udržujú v pozornosti a stave záujmu o ďalší vývoj situácie bezpečne pozichrované pútavými konfliktami a ich úsmevnými dopadmi. Tak sa ľahko dostane do osídiel jednoduchého prelomu životných prior;ít a týmto „nesráčom“ fandí. Mestské kulisy ponúkajú priehrštie identifikovateľných momentov a publikum sa týmto ich inscenovaním zhliada v zrkadlení svojho vlastného súkromia.

Brutálna plejáda vedľajších hereckých osobností zbytočne vyrušuje tie hlavné, na ktorých pleciach spočiva hybnosť prakticky celého filmu. Ony totiž predstavujú kamarátsky štvoruholník, ktorého integrita je ale deravá a len náhodne spolupracujúca pri základných pomenovaniach znakov krízy stredného veku.

Celkovo možno Hartlov pokus prirovnať k možno vytúženejšiemu žánru ľudovej komédie, kde by určite toľko nemusel brať ohľad na dramatizujúce momenty a divák by si išiel svoje „slunce, seno“ na mestský spôsob bez znechuteného pocitu života, jednoducho by dakde pod vidieckymi lipami vykrikovali podnapité trosky svoje múdra. Nepotrebovali by drahú pražskú výpravu, luxusné PP doplnky a nastajlované zbohatlícke príbytky, kde sa ako päsť na oko realizujú konflikty, ktorými potom deklarujú svoju partnerskú bezútešnosť. Vybľačali by si svoje v „atraktívnom“ kravíne a v poslednom momente lapli život do vlastných rúk bez teatrálnych fráz a dôležitosti nadnesene sa prezentovať kvôli nejakej profitovej banalite.

Veď kríze stredného veku sa raz musia postaviť spoločensky uznávaní režiséri, koktavé hvieždy travesty show, nevšímaví zazobaní manželia, ale aj taký obyčajný Prvok, ktorý bol z celej partie ten mentálne najpriamočiarejší a zožal si svoju zaslúženú malú ováciu za postavu, ktorá sa nepotrebuje pretvarovať. Má síce dobiedzavú a otravnú matku, no tento Prvok akosi stojí v žánrovom rozkoli medzi roztatárenou mestskou komediálnou drámou a priemernou, no určite úprimnejšou, komornou dramédiou.

Bohužiaľ, Patrik Hartl tlačil na doslovnom okopírovaní svojej knihy, lebo mu to prišlo skvelé, zoznámiť so svojou knihou aj divácke publikum. Vzišlo z toho nesúrodé dielko napratané polopatistickými súdmi, vyrušujúcimi partmi hosťujúcich hercov a hlavne ním režisér dokladuje svoju spokojnosť, ako dostal svoju knihu do kina. Na úkor prostriedkov kinematografického dorozumievania....

Prvok, Šampón, Tečka a Karel (ČR, 2020, 117 min.)
Réžia: Patrik Hartl. Scenár: Patrik Hartl. Hrajú: Martin Pechlát, David Švehlík, Hynek Čermák, Martin Hofmann, Jana Kolesárová, Zuzana Norisová, Petra Polnišová, Tomáš Maštalír, Daniela Kolářová, Kristýna Boková, Soňa Norisová, Ľuboš Kostelný, Barbora Poláková, Hana Vagnerová, Petra Hřebíčková, Jiří Mádl ...