KAŽDÁ MINÚTA ŽIVOTA

Ako správne vychovávať dieťa v uponáhľanom svete zameranom na merateľný úspech? Otázka ktorú si asi kladie každý čerstvý či nastávajúci rodič. Väčšina si na ňu napokon aj nájde svoju odpoveď – nie vždy sa však stretne s pochopením okolia. Hanuliakovci zo snímky Každá minúta života poňali výzvu vychovať zo svojho potomka úspešného človeka ako komplexný, do detailov premyslený projekt, ktorému zasvätili celý svoj život.

Jedinečný dokument Eriky Hníkovej ponúka možnosť nahliadnuť do sveta malého Miška, ktorý je už od narodenia vedený k tomu, aby víťazil. Na MFF Karlovy Vary film získal Zvláštnu cenu poroty a teraz ho môžete vidieť aj vo vybraných kinách na Slovensku. Ako sa dalo očakávať, vyvoláva nemalé emócie a búrlivú diskusiu. Viac ako hodinová diskusia bola aj na 16. ročníku MFF Cinematik v Piešťanoch, kde mal film svoju slovenskú festivalovú premiéru.

Deti v predškolskom veku obvykle trávia dni voľnými hrami a objavovaním okolia, oťukávajú sa v detských kolektívoch, prichádzajú na kĺb prvým písmenkám či číslam. Štvorročný Miško ale nie je ako iné deti v jeho veku. Jeho denný harmonogram, krasopisne vypísaný starostlivou mamou na stene v kuchyni, pripomína skôr rozvrh profesionálneho športovca. Ranný beh do schodov, obedný hokejový tréning na ľade, poobedný dribling, bicykel či tenis...skôr, než večer zaľahne do postieľky, stíha ešte pokoriť vlastný rekord v zhyboch na trapéze. A popri tom všetkom celý deň s mamou, Slovenkou Lenkou, komunikuje výlučne po nemecky.

Miško je totiž vychovávaný podľa svojskej, pre mnohých kontroverznej metodiky známej ako kamevéda. Tá prináša detailné postupy pre komplexný multidisciplinárny rozvoj detí, ktorý z ich potenciálu má údajne vyťažiť to najlepšie. Metódu vytvoril pred 25 rokmi Pavel Zacha, český právnik, ktorý podľa nej vychovával aj vlastného syna – dnes úspešného hráča NHL. V živote Hanuliakovcov sám figuruje ako mentor „na diaľku” a objavuje sa aj vo filme. Pomáha im napríklad pochopiť správnu techniku cvikov, ale rieši s nimi aj neľahkú dilemu, či pri takomto nastavení vôbec môžu uvažovať o druhom potomkovi...

Hodnotiť film Každá minúta života a nehodnotiť pritom v skutočnosti skôr samotných Hanuliakovcov a ich extrémne výchovné postupy, to je, samozrejme, ťažké. Či už kamevédou v ich podaní budete znepokojení, šokovaní, fascinovaní alebo inšpirovaní, obsah filmu, skrátka, výrazne dominuje nad formou. Tá je v princípe celkom jednoduchá, čistá, chvíľami možno až trochu monotónna. Kamera bez zásahov pozoruje každodennú rutinu v živote rodiny a nakoniec z nej skladá akýsi chronologický koncentrát pre diváka. Úlohou filmu je však vraj predovšetkým rozprúdiť spoločenskú debatu o témach, ktoré z neho vyvstávajú, a tak by to takto asi malo byť v poriadku.

Nakoľko verne a objektívne film realitu u Hanuliakovcov skutočne zachytáva a či im (a celej kamevéde) nerobí napokon medvediu službu, to je však už iná otázka. Najlepšie by na ňu zrejme vedeli odpovedať samotní Hanuliakovci – obzvlášť teraz, obohatení časovým odstupom aj množstvom reakcií na film, ktorý už stihol obehnúť niekoľko festivalov. Samotná Erika Hníková, ktorá už niekoľko dokumentov z rodinného či sociálneho prostredia nakrútila (Nesvadbovo, Navždy svoji), sa netají tým, že jej pocity z výchovy malého Miška boli rozpačité. Niekedy ju vraj fascinovala, inokedy desila. Divák na tom asi bude podobne. Môže však z filmu vôbec získať objektívny pohľad na vec?

Kamera Hanuliakovcov sledovala počas jedného roka a zameriavala sa v podstate výlučne na Miška, jeho každodennú rutinu a exhibíciu jeho pokrokov. Je to vlastne niečo ako sofistikovanejšia reality show či vlog – umožňuje nám voyeuristicky nahliadnuť za zatvorené dvere rodiny, ktorá iste aj vo svojom okolí vzbudzuje veľa zvedavosti a predsudkov.

Ak by ste čakali, že Miško bude pod nátlakom všetkých tých tréningov a povinností strhaný a skormútený, budete asi prekvapení: Pre chlapca je (aspoň zatiaľ) kamevéda evidentne hrou a zo svojich úspechov sa (aj vďaka motivačným odmenám) úprimne teší. Navyše, Hanuliakovci sa svojmu synovi naozaj stopercentne venujú a všetky spomínané aktivity robia spoločne ako rodina. Chlapec sa zdravo stravuje, má všetko, čo potrebuje, rastie, napreduje, je milovaný a hýčkaný. To všetko je z filmu pomerne jasné a jednoznačné. Znepokojivé však pre diváka zrejme bude skôr to, čo v ňom neuvidí – a to je prakticky akýkoľvek širší kontext a vysvetlenie.

Automaticky vyvstáva mnoho otázok, ktoré film celkom ignoruje a dáva tak priestor špekuláciám a fantázii: Prečo a pre koho to celé vlastne rodičia robia? Je podľa nich naozaj prvenstvo za každú cenu zárukou šťastia? Sú pripravení na to, čo sa stane, keď raz Miško prehrá? A bude na to pripravený on sám? Čo sociálny rozvoj – má Miško nejaký kontakt s inými deťmi, alebo sú preň len anonymnými súpermi z youtubeových videí? Majú rodičia popri tom celom vôbec priestor na vlastný vzťah? A naozaj sa mama okrem syna či varenia venuje len pretieraniu snehobielej podlahy v rodinnom byte?

Každá minúta života je nepochybne zaujímavý, inšpiratívny a podnetný film, ktorý otvára dôležitú diskusiu a vypovedá čosi nie len o dnešných deťoch a výchovných trendoch, ale aj o našej spoločnosti ako takej. Bez širšej debaty je však len pomerne okliešteným a jednostranným dielikom veľkej skladačky, ktorý dokáže primárne najmä šokovať.

Každá minúta života (Česko/Slovensko, 2021, 80 min.)
Réžia: Erika Hníková. Scenár: Erika Hníková. Kamera: Šimon Dvořáček, Lukáš Milota. Strih: Josef Krajbich.