ARCHITEKT DRSNEJ POETIKY

"Zabudlo sa, čo je najdôležitejšie na architektúre – hovoriť bez slov. Rozprávame sa cez rádio, cez telefón, na stretnutiach, ale toto všetko nie je postačujúce. Populácia je taká veľká, že nestačí slovom vychovávať ľudí. Masy musia byť vychovávané cez architektúru nie individuálne, budovami, ale predovšetkým urbanizmom." (Hans Broos)

Muž stojí pred zrkadlom a nespoznáva sám seba. Má diagnostikovanú Alzheimerovu chorobu. Svojmu odrazu sa rozhodne vyrozprávať svoj životný príbeh.

Posvietiť si na príbehy ľudí, ktorí vo svete niečo dokázali, je záslužná činnosť. Takýmto dôležitým témam sa počas posledných rokov začali venovať výraznejším spôsobom aj slovenskí dokumentaristi. Ladislav Kaboš prináša v týchto dňoch do kín svoju novinku – Architekt drsnej poetiky, ktorá mapuje život a tvorbu svetového architekta slovenského pôvodu.

Architektúru Kaboš prvý raz výraznejšie predstavil v šesťdesiatminútovom dokumente Moderná architektúra na Slovensku (2008), v ktorej priblížil 16 najvýznamnejších architektonických diel na Slovensku od vzniku ČSR. Vysokú latku potvrdil tiež televíznym dokumentom z roku 2010 Zmenil tvár Šanghaja o architektovi Ladislavovi Hudecovi, ktorý svojimi medzivojnovými stavbami významne ovplyvnil podobu Šanghaja ako "Paríža východu".

Najnovšie dielo Architekt drsnej poetiky malo svoju svetovú premiéru na festivale Cinematik v Piešťanoch, kde ho osobne predstavili režisér a producentka Darina Smržová. Snímka bola taktiež vybraná na 13. medzinárodný filmový festival v Rotterdame.

„V roku 2012 mi prof. Štefan Šlachta prvýkrát spomenul meno architekta Hansa Broosa z Veľkej Lomnice, ktorý v Brazílii vytvoril významné dielo. V roku 2015 som začal hľadať materiály pre dokumentárny film. Hneď na začiatku bolo zrejmé, že ide o objav významného architekta, ktorý je možné porovnať s objavom neznámeho diela Ladislava Hudeca v Šanghaji. Zaujímavý nebol len príbeh jeho profesionálnej kariéry, ale aj silný príbeh karpatského Nemca, ktorý s celou rodinou, všetkými blízkymi, po druhej svetovej vojne museli hľadať nový domov“, spomína režisér.

Celovečerný film dokumentuje osobnosť Hansa Broosa, ktorý je širokej verejnosti a pravdepodobne aj mnohým slovenským architektom temer neznámy. Avšak 450 Broosových projektov a viac ako 140 realizácií prevažne v Nemecku a Brazílii hovoria iné. Broos sa narodil v roku 1921 vo Veľkej Lomnici pod Tatrami. Vysokú školu vyštudoval v Prahe za Protektorátu Čechy a Morava. Po vojne odchádza do Nemecka, kde realizuje svoje prvé projekty. Nakoniec sa s rodinou usadí v Brazílii. Pracuje v ateliéroch v mestách Sao Paolo, ako aj v Blumenau, kde ako 89-ročný umiera.

Režisérovi nebolo dopriate sa s architektom už stretnúť. V dokumente sa striedajú archívne dobové zábery s reálnymi spomienkami kolegov, odborníkov a priateľov, ako aj hrané sekvencie, v ktorých na dotvorenie ilúzie režisér využíva dvoch hercov. A tak môžeme vidieť Hansa prechádzať sa po dome, navštíviť Veľkú Lomnicu, lepiť fotografie do diára a premietať. Premietanie filmov, spomienok a myšlienok je hlavnou osou celého dokumentu. Rozostrené odrazy v skle, mätúce obrazy v hlave... a dokrútky, ktoré Hans sleduje na dverách knižnice alebo na vnútornom schodisku. Postupne začíname chápať hlavný atribút jeho stavieb.

Broosove domy sú oslavou brutálneho betónu. Muž mizogýn, ktorý si postavil v Blumenau svoj dom, svoj úkryt. Fascinujúco schovaný v tieni lesa, hneď vedľa chátrajúcich domcov veľkomesta. Zručnosti a silu zdedil pravdepodobne po otcovi, ktorý sa živil ako stolár. Napriek surovosti a drsnosti materiálov, ktoré používal, rád a cielene spolupracoval s krajinnými architektami, geografmi a výtvarnými umelcami. Všetko v symbióze s prírodou. Hans Broos je záhadou, je architektom brutálnej poetiky.

Čiastočne je pochopiteľné, že pri nakrúcaní sa kládol väčší dôraz na informácie než na formálnu invenčnosť. Z filmárskeho hľadiska výslednému tvaru akoby niečo chýba. Avšak obsah a samotný príbeh sú podmanivé.

V čase, keď vstúpil Architekt drsnej poetiky do slovenskej kinodistribúcie, sa už po dvadsiatykrát odovzdávali ocenenia CE.ZA.AR pre najlepšie stavby slovenských autorov ostatného roka. Nevedno, či to bol zámer, ale určite je to dobré načasovanie. Zainteresovaní diváci tak môžu porovnávať, kam sa za tie desiatky rokov architektúra posúva a posunula a že krása neopracovaného betónu nemizne.

Architekt drsnej poetiky (SK/CZ/BR, 2021, 70 min.)
Réžia: Ladislav Kaboš. Scenár: Ladislav Kaboš. Hrajú: Imre Boráros, João Seraglio, Bernardo Brasil Bielchowsky, Orlando Maretti, Cristiano Mascaro, Angelina Wittmann ...