SQUID GAME

Kto by to bol povedal, že kombinácia trojice základných geometrických útvarov ako kruh, trojuholník a štvorec razom vytvorí masové šialenstvo a postará sa o kvalitný virál? Deväťdielna miniséria, ktorá aktuálne tróni na úplnom vrchole rebríčka červeného streamovacieho giganta, sa stala novým seriálovým miláčikom. V rodnom liste má prekvapivo uvedenú Južnú Kóreu.

Po desiatich dňoch od vydania sa seriál s vizuálne jasne determinujúcimi prvkami stal jednotkou v 90-tich krajinách. I samotnému Netflixu nechtiac spôsobil žalobu zo strany SK Broadband. Poskytovateľ internetových služieb sa sťažoval na enormné preťaženie siete zapríčinené práve jeho vysokou sledovanosťou. Všetok hype, ktorý sa k nemu viaže, už definitívne potvrdil, že ide azda o najväčší seriálový fenomén, ktorý tu v podobnom rozsahu nebol od španielskej vlny Money Heist / La Casa de Papel. Čo je na ňom také fascinujúce a prečo sa túžime pozerať na desiatky umierajúcich ľudí?

Uzavretý ostrov. 456 vyvolených zo samotného chvosta spoločnosti. 6 hier. Výhra 46 miliárd wonov. Výhra alebo smrť. Aj tak by sa dal v jednoduchosti opísať obsah Squid Game / Hry na oliheň (2021), za ktorou stojí režisér a scenárista všetkých deviatich epizód Hwang Dong-hyuk. Kórejčan, ktorý má na konte zaujímavé filmy ako Mai padeo či drámu so škandalóznou témou Dogani, by si mohol podať ruku s J. K. Rowlingovou. Jeho námet na podivnú hru, na ktorom pracoval dlhých 13 rokov, dostával od kórejských a zahraničných štúdii opakovanú červenú. Až skončil scenár v rukách Netflixu a ten očividne zacítil úspech.

Hlavným hrdinom (v tomto prípade skôr hlavným stroskotancom) je po uši zadlžený Seong Gi-hun (Lee Jung-Jae), ktorý sa svoje finančné straty snaží vykryť iba ďalším hazardným stávkovaním a miesto vzopretia sa vlastnému osudu parazituje na svojej starnúcej matke. Problémy sa nabaľujú a postupne stráca všetko skutočne hodnotné vrátane svojej malej dcérky. Jedného dňa v metre spoznáva záhadného cudzinca a dostáva možnosť zahrať si hru vo finále obnášajúcu nepredstaviteľný balík peňazí.

Rovnakú pozvánku na tajomnú zábavu získava aj ďalších vyše 450 ľudí, ktorých systém už dávno odpísal. Dôvody sú rôzne, no každý z nich sa v závere ocitol v neúnosných finančných problémoch. Za vidinou lepšej budúcnosti sa tak nechávajú odniesť na tajomný ostrov, ktorý sa stane dejiskom šiestich súťažných kôl inšpirovaných hrami známymi z detstva. Vskutku neobvyklé, ale ten hlavný háčik hľadajte inde. Prehra porazeného nepripraví iba o čerstvo vytlačené voňavé papiere. Tentokrát bude i malé zaváhanie nezvratné a dotyčného bude stáť vlastný život.

Miniséria, v ktorej dospelí odetí do teplákových súprav bojujú proti svojim súperom a súčasne o holé životy na pľaci pripomínajúcom detské ihrisko, je akýmsi sociálnym experimentom, v ktorom sa stávajú živými hračkami. I napriek tvrdeniu, že všetko prebieha za podmienok najväčšej férovosti, sú viac-menej iba figúrkami, s ktorými manipulujú tí, ktorí pod vplyvom mamonu už tak otupeli, že ich bytie naplnila nezávideniahodná prázdnota.

Squid Game podáva otvorenú kritiku spoločnosti a samotnej juhokórejskej kapitalistickej kultúry. Uvažuje o hodnote ľudského života, testuje tímového ducha hráčov a súčasne ich mieru ľudskosti, pričom im nad hlavu zavesí prasiatko plné zväzkov peňazí. Napriek rôznym podlým a nemorálnym činom, ku ktorým sa postupne rozmanité povahy postáv uchyľujú, si medzi divákmi ľahko nájdu svojich sympatizantov. Pocit pochopenia prichádza ľahšie obzvlášť v tomto ťažkom koronovom období, v ktorom je stav životnej tiesne mnohým viac než blízky. Tak ako nám to Ázijčania už niekoľkokrát dokázali, aj v tomto prípade je výsledkom fungujúci žánrový mix plný kvalitných krvavých masakrov, prekvapivých twistov a samozrejme aj silných emócií.

Pokiaľ však stále uvažujete nad tým, čím sa tak výrazne dokázal Squid Game odlíšiť od svojich niekoľkých filmových predchodcov (Hunger Games, Saw, Battle Royale...), odpoveď je jednoduchá. Disponoval niečím, čo mal aj Money Heist. Vypiplanou formou v podobe nezameniteľných charakteristických špecifík, ktoré stojac proti sebe, súčinne vytvárajú efektný kontrastný kaleidoskop.

Či už ide o spomínanú trojicu geometrických útvarov, zamestnancov s identitou zahalenou pod ružový overal s maskou, všadeprítomné veselé farby pripomínajúce detstvo alebo hudobnú klasiku od velikánov „otca symfónie“ Franza Josepha Haydna či „kráľa valčíkov“ Johanna Straussa. Žiadny z vymenovaných elementov v deji nemá iba prázdne postavenie pre efekt a je iba na nás, či sa necháme kúzlom seriálu omámiť a pred jeho nedostatkami si iba detsky prikryjeme oči.

Nezabúdajme na to, že tvorca túži aj v samotnom divákovi prebudiť hravosť a necháva ho vyskladať si zo symbolov, dejových barličiek a metaforických odkazov svoju vlastnú skladačku. Vedeli ste napríklad, že valčík Na krásnom modrom Dunaji komponoval Strauss v roku 1866 za účelom pozdvihnúť náladu viedenského ľudu kvôli víťazstvu Pruska v rakúsko-pruskej vojne? Rovnako i v tomto prípade má skladba povzbudiť hráčov k ďalšej hre a súčasne odľahčiť vypätú atmosféru zapríčinenú všadeprítomnou smrťou.

Iste si pamätáte, ako dlho vám v časoch ošiaľu Money Heist rezonovala v ušiach talianska partizánska pieseň Bella ciao. Ide o jednoduchý trik, počas ktorého sa niečo príťažlivé systematicky opakuje, až kým sa to dostatočne nevryje do divákovej pamäte. A čo takto záhadné symboly na hnedej vizitke? Ani náhodou nie sú predzvesťou hrania na najnovšej playstation. Kruh značí písmeno „o“, trojuholník „j“ a štvorec zas písmeno „m“, kombináciou ktorých dostaneme „OJM“ - skratku názvu tradičnej kórejskej hry Ojingeo Geim (오징어 게임).

Dôležitým elementom v deji sú i samotné farby, ktoré sú ďalším silným nositeľom informačného kódu. Variácií k ich interpretácií by sa dalo nájsť hneď niekoľko. Červená by asi najviac obstála ako punc moci a prevzatia kontroly nad niekým či priamo nad vlastným osudom (odkazoval by k tomu aj Seongov čin v záverečnom diele). Zelenú, do ktorej sú odetí hráči, vnímame aj v bežnom živote ako podnet k štartu, čiže začiatok hry. Rozhodne by sa dalo polemizovať o ich možnom výklade, no práve aj to je istá forma hry.

Squid Game má svoje logické nedostatky a v detailoch niekedy poriadne zaškrípe, rovnako ako aj v nevyrovnanom scenári. Napriek tomu ide o strhujúcu jazdu, ktorá očarí svojím nevšedným vizuálom, zvrhlým nápadom a efektnými kontrastami. Celkové hodnotenie azda najviac zráža jej finálna epizóda, ktorá stráca na razancii a dopláca na svoju predramatizovanosť. Diváka necháva s nezodpovedanými otázkami, ktoré si pravdepodobne Hwang Dong-hyuk šetrí na druhú sériu. Tá síce zatiaľ nie je potvrdená, no ďalšie peniaze by rozhodne zarobila. A pre tie je predsa každý ochotný spraviť všetko.

VYPOČUJTE SI PODCAST O SERIÁLI

Squid Game (Južná Kórea, 2021, 485 min.)
Réžia: Hwang Dong-hyuk. Scenár: Hwang Dong-hyuk. Hrajú: Lee Jung-jae, Park Hae-soo, Wi Ha-Joon, Jung Hoyeon, Oh Yeong-su, Heo Sung-tae, Anupam Tripathi, Kim Joo-Ryung, Lee Byung-hun, Kim Dong-Won ...