INÁ SVORKA

Kinematografia našich južných susedov už dávno nepredstavuje iba zahmlené neznámo. Práve naopak, je čoraz viac uznávanejšou a z jej žánrovej rozmanitosti a kvalitatívne nastaveného štandardu by sme si mohli brať príklad aj na našej domácej pôde. Obzvlášť ostatné roky boli skutočne plodné a talenty sa rozrástli aj v radoch novej generácie filmárov. Príkladom je aj režisérka a scenáristka Hajni Kis. So svojimi krátkometrážnymi filmami zožala úspech na medzinárodných festivaloch, pričom romantická dráma Ona (Szép Alak, 2016) jej súčasne vyslúžila nomináciu na študentského Oscara.

Tentokrát mladá tvorkyňa prichádza so svojím celovečerným debutom Iná svorka (Külön falka, 2021), ktorý odpremiérovala na filmovom festivale v Karlových Varoch a súčasne s ním na KVIFF 2020 získala cenu Works in Progress v programe First Cut + na Eastern Promises Industry Days. Púť intímnej drámy následne pokračovala na maďarský MFF Miskolc a prvým slovenským divákom bola exkluzívne predstavená na MFF Cinematik v Piešťanoch. Aktuálne je zastihnuteľná v našich kinách a potešenie prinesie najmä klubovým divákom.

Príbeh Inej svorky je do značnej miery inšpirovaný životom samotnej režisérky, ktorá v desiatich rokoch dočasne stratila otca. Výchovu dcéry zamenil za pobyt vo väzenskom prostredí a ich už i tak zložitý vzťah sa skomplikoval ešte viac. Svoj niekdajší pociťovaný hnev rozpustila do dlhometrážnej novinky, čím súčasne uvoľnila cestu odpusteniu. Práve nosné témy filmu (dôležitosť vzorov a pevných mantinelov, opätovné získavanie nalomenej dôvery, prehodená hierarchia vo vzťahu rodič – dieťa) už boli na poli sociálnych drám rokmi rozobraté snáď až do špiku kosti. Dokázala z nich režisérka vyťažiť niečo nové a spracovať ich inovátorským spôsobom? Odpoveď je áno i nie.

Tibor (Gusztáv Dietz) sa po odpykaní sedemročného trestu snaží opätovne začleniť do bežného života. Nová pozícia vyhadzovača v nočnom klube však iba vábi jeho vnútorné zviera z klietky von. Zatiaľ čo je 12-ročná dcéra Niki (Zorka Horváth) v starostlivosti starých rodičov, bojuje s citlivým obdobím dospievania, ktorú sprevádza absencia oboch rodičov a nepochopenie zo strany vrstovníkov. Akonáhle sa dozvie o otcovom prepustení, rozhodne sa ho aj napriek babkinmu zákazu vyhľadať.

K ich prvému kontaktu po rokoch prichádza na jeho súčasnom pracovisku v momente, kedy sa v bare dostáva do ostrého konfliktu s opitým párom. Aj napriek počiatočnému Tiborovmu nezáujmu, si k sebe dvojica opatrne dlaždí spoločnú cestu. Uvedomujúc si vzájomné existujúce puto, ktoré nedokáže zmazať ani 7 rokov odlúčenia, sa muž poznačený minulosťou opätovne snaží nabehnúť do role otca, zatiaľ čo sa dcéra zbavuje pomyselných štítov, ktoré si rokmi vytvorila ako ochranu pred ďalšou bolesťou a sklamaním.

Toto zlomené ústredné duo stvárnili v maďarskej snímke neherci, pričom ich výkony tomu vôbec nenasvedčujú a svoju prácu odvádzajú skutočne autenticky. Gusztáv Dietz ako bývalý MMA bojovník vnáša do svojej postavy aj niečo zo svojej profesie. Ako prchký trestanec, ktorý má večný problém s autoritami, si drží svoju vážnu tvár aj v sporadicky prichádzajúcich vtipných momentoch a súčasne i v krehkých okamihoch s dcérou. V týchto intímnych chvíľach ho dokáže zradiť iba pohľad jeho röntgenových svetlomodrých očí, ktoré odrazu mäknú a miestami v nich iba s ťažkosťou dokáže udržať váhu úprimných sĺz.

Zorka Horváth, predstaviteľka Niki, zvláda zahrať zraniteľnú dospievajúcu slečnu a súčasne sa nebojí odkryť aj temperamentnú a pomerne rebelskú stránku svojej povahy, ktorej gény ďaleko netreba hľadať. Aj napriek starostlivosti a bezkonfliktnému prostrediu, ktoré jej starkí poskytli, rodičovskú neprítomnosť ťažko nahradiť. Keď sa objaví otec, kde-tu prirodzene kopíruje jeho správanie, i keď častokrát nie je príkladné. Naproti tomu sledujeme situácie, v ktorých sa v pozícii žiaka ocitá práve potetovaný holohlavec a iba sa mlčky učí od svojej malej okane. Je to ich tichý boj, v ktorom sa obaja snažia zachrániť niečo, čo nemá vybudované ani základné piliere.

Snímke nemožno uprieť citlivú réžiu a zároveň aj skutočnosť, že s bolestivou témou narába bez citového vydierania diváka. Na druhej strane, možno práve aspoň jeden výraznejší moment dráme chýba. So statickou kamerou sa stretávame najmä v kľúčových momentoch, kedy potrebným scénam dokáže vniesť peknú poetiku. Kombinácia zvolenej hudby a prostredia hudobných klubov súčasne zaujímavo kontrastuje s vážnosťou danej situácie.

Práve tieto detaily robia z Inej svorky neurážlivé dielo, ktoré aj napriek nehappyendovému záveru dokáže pohladiť na duši a priniesť iskričku nádeje. No i prihliadnuc na spomínané plusy sa režisérke celkom nepodarilo vymaniť sa zo šablónovitých schém a tieňa obdobných snímok. Obsahovo ide o značne predvídateľné dielo a pokiaľ má divák na túto tému čo to odpozerané, dozaista si spomenie aj na iné filmy, ktoré v ňom zarezonovali trvalejšie a s intenzívnejším rázom.

Külön falka (Maďarsko / Slovensko, 2021, 98 min.)
Réžia: Hajni Kis. Scenár: Hajni Kis, Fanni Szántó. Hrajú: Gusztáv Dietz, Zorka Horváth, Kati Andai, Réka Babócsai, Dániel Baki, Sándor Balogh, Éva Bandor, Gábor Boráros, Áron Darabont, Réka Derzsi...