WEST SIDE STORY

Rozhovor Petra Konečného a Juraja Malíčka o novom filme Stevena Spielberga West Side Story. Muzikál hodnotíme na základe kino projekcie mimo Slovenska. 

PK: Presne po 60 rokoch prichádza nové spracovanie slávneho muzikálu West Side Story. Komu je podľa teba určené?

JM: Neviem, respektíve, príliš ma to nezaujíma, rád by som veril, že Spielbergovo West Side Story je určené najširším diváckym masám, ale to je mýtus, široké divácke masy sú záležitosť štatistiky, nie estetiky. Ten film je napríklad určený pre mňa a to mi bohato stačí. Rád sa v podobných prípadoch skrývam za konštatovanie, že ide o film príliš dobrý na mainstream, čo o West Side Story platí mierou vrchovatou. Neviem sa dívať inými očami, ako svojimi a ja som videl kusisko toho najvyššieho klasického filmového umenia. A áno , slovom klasický odkazujem ku klasickému Hollywoodskemu štýlu, ktorý do veľkej miery korešponduje s Aristotelovou Poetikou, čím sa nesnažím machrovať, len konštatujem, že ak by sme ten film podrobili prísnej formálnej analýze a z nej vyabstrahovali jeho objektivizovateľné, respektíve, objektivizovateľné kvality, diskusia o ňom by sa do veľkej miery stala zbytočnou. Ale dobre, pýtaš sa komu a ja ti odpovedám – milovníkom klasického hollywoodskeho štýlu.

PK: Novému spracovaniu sa divácky vo svete veľmi nedarí, čím to je? Zostarol samotný príbeh, téma, nezaujalo herecké obsadenie?

JM:  Zase neviem, a zase ma to nezaujíma, vieš veľmi dobre, že ja na divácky úspech neverím. O kvalitách akéhokoľvek umeleckého diela nerozhoduje a nikdy nerozhodoval dav a v prípade tohto Spielberga sa naozaj z môjho uhla pohľadu bavíme o vysokom umení, ktoré má zvlášť dnes nanajvýš elitársku povahu. Môže teda platiť a v tomto prípade aj platí, že divácky neúspech West Side Story je najlepšom známkou jeho mimoriadnej filmovej kvality.

PK: Ja osobne si ale nemyslím, že West Side Story je odťažitý, divácky náročný film. Podľa mňa ide skôr o jasne žánrovo zaradenú komerciu (muzikál - každý vie čo očakávať) s jednoduchým príbehom. Ako však hodnotíš obsadenie a konkrétne herecké výkony hlavnej štvorice?

JM:  O špecificky muzikálovom herectve toho viem relatívne málo, aby som dokázal erudovane odpovedať, asi by ale mohlo platiť, že viac ako na hlbokom psychologickom herectve muzikály stoja na typoch a tie sú vybrané presne. West Side Story je light verzia Rómeo a Júlia, čo znamená, že je to síce plytšie, ale zároveň aj komplexnejšie. Spev fungoval, tanec fungoval, chémia fungovala, za mňa úplná spokojnosť. Obávam sa mierne o hereckú budúcnosť debutujúcej Rachel Zegler, Hollywood totižt takýto druh prepadákov odpúšťa veľmi ťažko, hoci bola vynikajúca.

PK: Aké sú najväčšie rozdiely oproti prvému filmovému spracovaniu v réžii Jerome Robbinsa a Roberta Wisea?

JM:  Nové Wes Side Story je menej prvoplánovo ľúbivé, ako Wiseho a Robbinsov filmový originál. Tiež som ten film pozeral bezprostredne pred premiérou a tých šesťdesiat rokov je na ňom vidieť, načo si klamať do vrecka? Neznamená to, že ten film nefunguje, funguje, ale ako šesťdesiatročný film. Vynikajúci, všetka česť, ale starý. Spielbergova verzia je jeho tunning, čo je myslím dobrá metafora.

PK: Pozrel som si opäť nedávno originál a rozhodne nemám pocit, že film až tak zostarol. Steven Spielberg si muzikál vyskúšal prvýkrát. Pred čím si myslíš mal počas nakrúcania najväčší rešpekt? Ide o jeho prvý film, ktorý je "remakom" respektíve novým spracovaním už zrealizovanej predlohy.

JM:  Neodvážim sa odhadovať, pred čím mal rešpekt, odvážim sa ale odhadnúť, pred čím ho nemal. Pred divákmi, pred potenciálnymi divákmi. Spielbergovmu dielu ako takému sú vlastné dva druhy pokory. Tá prvá je pokora pred divákmi, v jeho filmografii nádherne dokážeš identifikovať filmy, ktoré sú touto pokorou definované. Spielberg nielen svojich divákov miluje, ale aj si ich váži, rešpektuje ich, pristupuje k nim s pokorou v tom zmysle, že sa uchádza o ich priazeň a vychádza im v maximálnej možnej miere v ústrety.

A potom má filmy, kde dominuje pokora k téme. Lincoln, modelový príklad, Alebo Amistatd. Vynikajúce filmy vzhľadom na to s akou pokorou v nich Spielberg pristupuje k téme. A diváci to alebo zoberú, alebo nie, ale to je vedľajšie. No West Side Story ilustruje tento model pokory, pričom sa mi ale zároveň zdá, že ide o film, ktorý si nakrútil vyslovene pre seba. Pre otca, samozrejme, to je aj v titulkoch, ale hlavne pre seba, že sa s otcom zmieril, odpustili si veci, vysvetlili a toto je taký dar. Aj otcovi, aj sebe samému.

Neviem, občas som mal zo Spielberga v tých posledných filmoch pocit rutinérstva. V dobrom, ale rutina. Aj Ready Player One je taký, aj Tin tin, skvelé kusy, ale rutina. Pri West Side Story bol tento pocit preč. Vyslovene som z toho filmu cítil radosť. Nielen ako si užíval nakrúcanie, ale aj to, ako sa tešil, že mu to ak ide. Za iných okolností by som napísal samožerstvo, či narcizmus, ale povedzme si otvorene, kto má nárok byť väčším filmovým Narcisom, ako Spielberg? A poznáš ma, ja vo všeobecnosti milujem filmový manierizmus, pokojne samoúčelnosť, istý jej typ, to, kvôli čomu milujem Baza Luhrmanna. Aj som sa tešil, aj bál, že Spielberg nakrúti West Side Story podobne, ako Luhrmann Rómea a Júliu, cez ten aktualizačný kľúč, že opustí historický kontext a zachová ducha predlohy v tom zmysle, že aj teraz pôjde, tak ako išlo vo Wiseho a Robbinosovej verzii, o príbeh zo súčasnosti. Ale nie, Spielberg potvrdil, že nepotrebuje odpisovať. Ani od Wiseho a Robbinsa, ani od Luhrmanna a zostal svoj.

PK: Aký máš všeobecne názor na tento spôsob remakov, ktoré neurážajú nekvalitou, či profesnou lajdáckosťou, ale neprinášajú aktualizované spracovanie akcentujúce nové spoločenské fenomény, či aspoň čosi osviežujúce?

JM:  Mne sa práve zdalo, že West Side Story nie je ten typ otrockého remaku, pri ktorom by k posunu nedošlo. Už len to, aký akcent kládol na sociálny a spoločenský rozmer príbehu. Na jednej strane mladí bieli frustrovaní domorodci, white trash, Trumpovi voliči, ak chceš, výrastkovia bez perspektívy, čo sa dobýjajú do Kapitolu. A na druhej prisťahovalci z Portorika, ktoré sa márne pokúša stať regulárnym členom konfederácie. Súčasť USA, ale bez vlastnej hviezdičky na vlajke. Pred šesťdesiatimi rokmi rovnako ako dnes.

PK: Kino uvedenie West Side Story si si skutočne užíval, máš v pamäti niekoľko pre Teba mimoriadnych scén, pri ktorých si cítil Stevena Spielberga?

JM: Nadchlo ma už úvodné božie oko, respektíve, ten farebný filter, taká trocha campy oceľová šeď, ale mäkučká a nájazd na poklop, ktorý sa otvorí ako brána a spodina vylieza na povrch. Tanečné scény sa mi zdali skvelé, celá sekvencia v telocvični, ladenie kostýmov, ja som to zožral celé, s čistým nadšením, bez výčitiek, emocionálny tobogán, na mňa to vynikajúco fungovalo. Jediné, čo ma čiastočne mrzelo bolo, že som cítil tak trocha akoby zodpovednosť za teba☺ Akože presne som vedel, že ťa to tak úplne neberie a to ma mrzelo, neviem prečo, ale keď idem s niekým do kina, cítim za neho akoby zodpovednosť a mrzí ma, keď si to neužíva tak ako ja.

PK: Nemal si miestami pocit straty atmosféry a skôr formálneho samospádu, ktorý sa zadefinoval v úvodných minútach?

JM: Bol tam moment, keď sa to lámalo, ale to už je problém aj toho prvého filmu. Také akoby dramaturgické potknutie sa medzi peripetiou a katastrofou. Aj som sa toho bál, vo výsledku som mal ale pocit, že ten prechod zvládol Spielberg lepšie, ako Wise s Robbinsom.

PK: Prekvapilo Ťa niečo pri novom West Side Story?

JM: Áno a vlastne veľmi pozitívne, ja som sa trocha bál, že to na mňa nebude fungovať, ten prvý film mám veľmi rád a myslím, že ho aj dobre poznám, tak som sa tohto Spielbergovho bál aspoň tak veľmi, ako som sa naňho tešil.

PK: Ak pôjdeš do kina opäť, kvôli čomu najviac? Kamera, hudba, réžia, herecké výkony?

JM: Ešte neviem, je to príliš čerstvé, pôjdem určite, keď to príde k nám a aj som rád za ten odstup, lebo teraz sa mi zdá, že zo mňa hovoria viac pocity, ako argumenty. Premyslím lepšie, zanalyzujem, najviac sa ale teším, až vyjde blu-ray a ja si urobím kombo.

PK: Keď to zhrnieme spolu s úvodom, komu by si najviac odporúčal Spielbergov aktuálny film?

JM: Milovníkom filmu, ktorí majú aspoň takú pokoru k tvorcom, ako tvorcovia k nim, a to aj v prípadoch, ak je tvorcom celkom jedno, čo si diváci budú myslieť.

Hodnotenie je priemerom našich názorov.

West Side Story (USA, 2021, 156 min.)
Réžia: Steven Spielberg. Scenár: Tony Kushner, Arthur Laurents. Hrajú: Ansel Elgort, Rachel Zegler, Ariana DeBose, David Alvarez, Rita Moreno, Brian d'Arcy James, Corey Stoll, Mike Faist, Josh Andrés Rivera, Iris Menas, David Aviles Morales, Sebastian Serra ...