FRANCE

France de Meurs je slávna novinárka, ktorá pre efektnú reportáž urobí takmer čokoľvek. Vyráža na bojové polia či za utečencami, kladie nepríjemné otázky ministrom aj prezidentovi – najmä však pritom nikdy nezabúda byť priamo v zábere a skvelo vyzerať. Pokrivenosť rovnice medzi objektivitou či morálnosťou svojej práce a búrlivou odozvou más si nepripúšťa. Cez nekonečné potľapkávanie po pleci od kolegov a fanúšikov k nej, napokon, žiadne pochybnosti nepreniknú. Potom však urobí jedinú chybičku a nepriestrelná hradba jej sebavedomia sa rozsypáva na prach...

Kontroverznú hviezdu rútiacu sa k vlastnému pádu si vo filme Bruna Dumonta (Hadewijch, Ospalá zátoka, Johanka z Arku) zahrala tradične skvelá Léa Seydoux. Film France mal premiéru ešte vlani v Cannes, do slovenských kín sa dostáva práve teraz v rámci putovnej prehliadky Crème de la Crème.

Žijeme v časoch, kedy sú informácie jednou z najdôležitejších komodít. Zároveň je však stále ťažšie zorientovať sa v tom, ktoré z nich sú naozaj objektívne a pravdivé. Pre politikov či lobistov sú informácie často prostriedkom mocenského vplyvu, France (Léa Seydoux) si vďaka nim zase napĺňa svoje vlastné ambície.

Úspešná reportérka sa vezie na vlne masovej popularity a zdá sa, že je svojím úspechom celkom opitá. Rozpadajúce sa manželstvo so spisovateľom Fredom (Benjamin Biolay) či odťažitý vzťah so synom jej síce pripomínajú, že nič nie je zadarmo, naplno však odvrátenú stránku slávy pocíti, až keď nešťastne zrazí chudobného mladíka na motorke. Okrem neodbytných kolegov z bulváru odrazu France musí čeliť aj niečomu novému a neznámemu: vlastnému svedomiu. Dokáže sa ešte vrátiť do starých koľají?

Bruno Dumont je na francúzskej filmovej scéne pomerne jedinečným samorastom, ktorý si na mušku berie historické aj aktuálne spoločenské témy a spracúva ich so svojskou zmesou drámy a satiry. V prípade France sa zameral na zákulisie moderných masmédií a to, akým spôsobom nie len informujú, ale tiež deformujú svojich divákov aj pracovníkov.

Pre France je tento svet ako stvorený, pretože dokáže efektne vypointovať akúkoľvek tému. Pri nakrúcaní reportáží sa správa ako scenárista, režisér aj hlavná hviezda v jednom. Aktérov rozmiestňuje „na pľaci” ako bábky, tu a tam uroní slzu, dookola na kameru opakuje repliky vytrhnuté z kontextu, až kým nemajú tú správnu šťavu. Keď je hotová, otočí sa na opätku, akoby pre ňu téma už neexistovala.

Postupne ju však dobiehajú vlastné prešľapy a ničia zbrane, ktoré sama používala. Stane sa dokonca obeťou zvráteného triku jedného z kolegov. Superstar sa prepadá do depresií a jej slzy pred kamerou sú stále skutočnejšie. No opustiť svoju nalinkovanú dráhu je ťažšie, než by sa mohlo zdať. A čo je horšie, zdá sa, že o to nikto v jej okolí ani nestojí.

To, že sa hlavná hrdinka filmu France volá rovnako ako jej domovská krajina iste nebude náhoda. Je však jej príbeh snáď metaforou na celé dnešné Francúzsko? Hoci takýto výklad vyzerá chvíľami sľubne, režisér v rozhovoroch tvrdí, že rolu v skutočnosti napísal Léi Seydoux na mieru. To jej hviezdny štatút ho vraj inšpiroval k pátraniu, čo v sebe celebrity digitálnej éry skrývajú a ako svoj úspech prežívajú.

Následne Dumont skúma paralely medzi fikciou filmov, ktoré Léa nakrúca v skutočnosti, a pseudorealitou reportáží jej postavy France. Dokonale toto spojenie podtrháva úvodná mystifikačná scéna, v ktorej sa France stretne tvárou v tvár s prezidentom Macronom, a kritický kontext príbehu zasadzuje plejáda spoločensko-politických tém, ktoré Francúzskom dlhodobo rezonujú. Napokon režisér posiela svoju postavu do akéhosi „očistca”, kde bude hľadať cestu vykúpenia z falše, ktorej slúži. Čo z toho však bude mať divák?

V prvom rade určite nejde neoceniť skvelú Seydoux, ktorá rolu roboticky odťažitej mediálnej hviezdy stvárňuje naozaj skvostne. Hoci na nás sĺz tečúcich po Francinej zmeravenej tvári môže byť postupne už trochu príliš, subtílny vývoj (či skôr rozpad) svojej postavy Léa aj vďaka nim vystihuje elegantne a presvedčivo.

O Dumontovej moralizujúcej dekonštrukcii pokrytectva masmédií, samozrejme, môžeme polemizovať. V časoch, kedy cielené dezinformácie, ale aj spochybňovanie serióznej žurnalistiky polarizujú spoločnosť ako ešte nikdy predtým, má táto téma dokonca tak trochu výbušný potenciál. No ani samotný režisér, napokon, nezatracuje svoju hrdinku či jej profesiu úplne. Film tak aj napriek značnej vyhranenosti stále skôr otvára debatu, než vynáša súdy.

Potom je tu však ešte otázka, či to celé vlastne máme brať vážne. Dumontov rukopis totiž tragédiu a komédiu nikdy nepúšťa ďaleko od seba, a tak prečiny aj následné utrpenie France neraz posúva až za hranice absurdity. Je to štýl, ktorý asi nesadne každému a možno sa vďaka nemu v kombinácii so slušne pretiahnutou stopážou (133 minút) miniete aj s Dumontovou pointou. France je však určite film, ktorý má čo povedať a vďaka skvelým hercom, peknej výprave, hudbe či kulisám je naň zároveň aj celkom radosť pozerať.

France (Francúzsko / Nemecko / Taliansko / Belgicko, 2021, 133 min.)
Réžia: Bruno Dumont. Scenár: Bruno Dumont. Hrajú: Léa Seydoux, Blanche Gardin, Benjamin Biolay, Emanuele Arioli ...