OĽGA

Oľga je ďalší snímok, ktorý môžu diváci vidieť na prebiehajúcom týždni francúzskeho filmu. A to aj napriek tomu, že je viac rozprávaním o Ukrajine než o zemi vína. Režisérovi Elie Grappemu sa podarilo nakrútiť pozoruhodne zrelý debut. Napriek tomu, že ide o tvorcu západoeurópskeho pôvodu, dokázal presvedčivo a poučene nahliadnuť do nedávnej histórie ukrajinského Euromajdanu. Titul bol uvedený na svetových festivaloch, vrátane Cannes, a to v dobe, kedy sa ešte nechyrovalo o aktuálnej ruskej invázii. Tá zaiste sledovanie Oľgy zintenzívni.

Pätnásťročná Oľga je jednou z najlepších ukrajinských gymnastiek. Na jeseň roku 2013 – krátko pred vypuknutím protestov na kyjevskom Námestí („Majdane“) Nezávislosti – sa mladá športovkyňa pripravuje na európsky šampionát. Jej matka Ilona (Tanya Mikhina) je ambiciózna novinárka, ktorá publikuje články o korupčných kauzách Janukovyčovho režimu. Obe ženy sú si navzájom neprístupné; naplno sa oddávajú svojej životnej kariére a v osobných životoch sa rozchádzajú.

Stanú sa terčom útoku, za ktorým zjavne stojí vtedajší ukrajinský prezident, kompromitovaný Iloninými investigatívnymi článkami. Aj keď obe z incidentu vyviaznu bez väčších zranení, matka pošle dcéru do Švajčiarska, zeme jej zosnulého otca. Tam sa bude pripravovať na európske majstrovstvá v gymnastike, avšak ako členka švajčiarskeho tímu.

Oľga v cudzine spočiatku myslí len na gymnastiku a o svojej národnej či rodinnej identite nepremýšľa. Jej postoj sa začne meniť až po vypuknutí protestov na Majdane, ktorých účastníčkami je aj jej matka Ilona a najlepšia kamarátka Saša (Sabrina Rubcova). Správy z Ukrajiny – sprostredkované archívnymi zábermi z reálnych protestov – sú čoraz horšie.

Grappe vsadil na obsadenie skutočných gymnastiek a hereckých neprofesionáliek. Nakrútil presvedčivý psychologický portrét o fyzicky silnej, ale vnútorne krehkej športovkyni. Anastasia Budiaškina stvárnila Ukrajinku, ktorá úspešne zadržiava slzy, avšak bolesť postavy vyjadruje nepriamym spôsobom – pri tréningoch sa oddáva čoraz väčšiemu sebatrýzneniu. Je zjavné, že v prvom rade nejde o športový dril, ale o svojbytný zápas s potlačovanou bolesťou.

Hrdinka si kladie otázky o vlastnom sebaurčení, o tom kým je a čo môže stratiť. Keďže nemôže mať dvojité občianstvo, musí sa rozhodnúť medzi ukrajinskou a švajčiarskou štátnou príslušnosťou. Jej túžba participovať na európskych majstrovstvách je zladená s politickým presvedčením ukrajinských revolucionárov. Chcú zvrhnúť pro-ruského Janukovyča a vlasť nasmerovať k západnej orientácii. Grappe však usiluje o triezvo vyvážený pohľad a nesnaží sa pouličných bojovníkov idealizovať.

Filmom prestupuje téma odcudzenia nie len na rovine rodinných vzťahov ale aj medzi Východom a Západom. Oľga sa pokúša svoju francúzsko-jazyčnú kamarátku oboznámiť s krušnou ukrajinskou situáciou. Keďže sa nedokáže v cudzom jazyku plnohodnotne vyjadriť, použije na preklad mobilnú aplikáciu. Algoritmus však Oľginu ruštinu prekrúti do smiešnych francúzskych výrazov. Na prvý pohľad komická scéna odkrýva priepasť v porozumení medzi dvoma pólmi Európy.

Oľga sa kvôli nedokonalej francúzštine nedokáže plne začleniť do nového športového tímu. Nie všetky spoluhráčky ju priaznivo vítajú, niektoré sa na ňu dívajú zhora. Je očividné, že toto povýšenectvo je prejavom nacionalizmu a nie konkurenčného zápasu mladých športovkýň. Samotná Oľga sa v novom prostredí necíti komfortne, svoj vzdor dáva najavo neskorými príchodmi na hodiny francúzštiny a postupne sa dostáva do čoraz väčšej spoločenskej izolácie. Odmieta hovoriť o situácii na Ukrajine s cudzincami, ktorí len ťažko môžu pochopiť kyjevským nepokojom.

Tvorcovia zobrazili neprispôsobivú športovkyňu, ktorá túži po účasti na európskych majstrovstvách, ale zároveň nedokáže zaprieť svoju východnú identitu. Nedokáže sa odpútať od krajiny, v ktorej sa premiešava ruština s ukrajinčinou. S matkou komunikuje rusky, s najlepšou kamarátkou Sašou ukrajinsky. Jej kyjevský tréner emigruje do Ruska a jedno dievča z ukrajinského tímu sa rozhodne reprezentovať Azerbajdžan. Snímok na jednej strane rozpráva o túžbe Ukrajincov patriť do európskeho spoločenstva; zároveň naznačuje, ako je ich štát prirodzene spätý s post-sovietskym svetom.

Oľga nie je len horkou drámou, ale aj esteticky vynaliezavým počinom. Grappe si všíma dynamiku športu a prejavuje cit pre rytmus pohybov. Nezostáva len u zaujímavej umeleckej hry. Šport, krajinu či revolúciu stavia do zmysluplných estetických kontrastov. Statické zábery na mrazivú a tichú švajčiarsku krajinu kontrastujú s dynamickým pohybom davu a ohňa revolúcie na Majdane. Správy o pouličných bojoch sú sprevádzané zábermi na cvičiace gymnastky v telocvični. Chaos revolúcie vyniká ako protiklad voči kráse synchronizovaných pohybov.

Oľga je neobvykle zrelý filmový debut. Je pozoruhodné, s akým porozumením a triezvym rozhľadom francúzsky režisér nahliadol do východoeurópskej skutočnosti. Vo väčšine prípadov umne skombinoval jednoduché filmové prostriedky, vrátane archívneho video materiálu. Dokázal, že Euromajdan nie je potrebné pre filmové plátno prácne a doslovne rekonštruovať. Dá sa o ňom rozprávať nepriamo skrz príbeh pätnásťročnej športovkyne.

Olga (Švajčiarsko / Francúzsko / Ukrajina, 2021, 85 min.)
Réžia: Elie Grappe. Scenár: Raphaëlle Desplechin, Elie Grappe. Hrajú: Anastasia Budiashkina, Sabrina Rubtsova, Caterina Barloggio, Théa Brogli ...