KLAM

Len málokto by vzniesol námietku pri tvrdení, že Léa Seydoux je v súčasnosti najväčšou a najslávnejšou francúzskou herečkou. Rodáčka z Paríža má na svojom konte chválené a úspešné kúsky, a to ako na domácom trhu, tak aj za veľkou mlákou. Do širšieho európskeho povedomia sa dostala predovšetkým prostredníctvom snímku La vie d'Adèle (2013). Treba podotknúť, že už predtým mala na konte role v Mission: Impossible – Ghost Protocol (2011) ako aj v allenovke Midnight in Paris (2011). V nedávnej dobe si ju mohli diváci užiť ako femme fatale, a to hneď v dvoch bondovkách, Spectre (2015) a No Time to Die (2021).

Z francúzskych projektov spomeňme najmä Journal d’une femme de chambre (2015) a France (2021). Túto dvojicu si môžu práve teraz v kine vychutnať aj slovenskí diváci, všetko vďaka Créme de la Créme, týždňu francúzskeho filmu na Slovensku (7.-13. marec). V aktuálnom ročníku je pre talentovanú Seydoux vyhradená samostatná kategória s názvom fokus. V rámci nej je v ponuke aj dielo, ktoré je predmetom tejto recenzie.

Klam / Tromperie / Deception je adaptáciou románu amerického spisovateľa Philipa Rotha. Hoci som knihu s rovnomenným názvom nečítal, fakt, že sa jedná o prevedenie literárneho diela je citeľný počas celého trvania. V prvom rade je dej rozdelený do kapitol, v druhom rade sa tu miestami objavujú dialógy, na ktorých je cítiť, že vhodnejšie vyznejú na stránkach knihy. Napriek tomu sú to práve dialógy, na ktorých dielo stojí.

Dejovo sa tu takmer nič neudeje, všetko je o rozhovoroch hlavnej postavy, beletrizovanej formy samotného Rotha, s inými osobami a občasnom rozprávaní niektorej z nich. Preto tvoria chrbticu snímku, ktorá je po väčšinu času pevná a pružná, i so zreteľom na občasnú strojenosť. Postavy diskutujú o všetkom možnom od typických vzťahových polemík až po problematiku obrezaných penisov a vraždy dieťaťa matkou tesne po pôrode.

Všetky tieto témy prednášajú s ľahkosťou a odosobnenosťou, vlastnou pre filozofické vravy. Ako divákovi mi v hlave utkveli práve debaty o matkách chvíľu po pôrode, ktoré svojou neobmedzenosťou a ignorovaním sociálnych noriem spĺňajú určitú figúru artového projektu – nekompromisnosť. Hltači hravých a ozvláštnených replík si tu prídu na svoje.

Ako som uviedol vyššie, Klam stojí a padá na dialógoch, ergo aj na hercoch, ktorí ich prednášajú. Tu si film pripisuje druhú pochvalu. Denis Podalydès je v úlohe Philipa Rotha famózny. Väčšiu časť stopáže sa prejavuje ako mierny muž s klasickými bonvivánskymi črtami svojského umelca. Neskôr nám ale ukáže aj inú stránku osobnosti – hnevlivú, nervóznu a frustrovanú. Viac-rozmernosť tak protagonistovi nechýba.

Druhou hlavnou postavou je Léa Seydoux, ktorá si tu zahrá milenku a múzu ústredného spisovateľa. Ani ona nesklame. Jej herectvo je presvedčivé, dialógy výborne intonované. Človek jej verí vnútornú rozorvanosť a istú zmätenosť, ktorou jej postava trpí. Sťažovať sa nemožno ani na zvyšok obsadenia, napriek tomu, že sa im nedostáva toľko priestoru.

Herectvo je silné a repliky solídne, no niet tu viac čo vidieť. Zdanlivá prázdnota a pocit absencie deja sú taktiež častým znakom artového prístupu. Klam neostáva len pri zdaní. Preto som sa ako divák po úvodnej hodine začínal nudiť a cítiť utlmene. Nič sa tu v podstate nedeje, a keď je pozerajúci nasýtený formou, pri obsahu mu celkom vyhladne. Veci sa následne zlepšia, prichádza spomínaná odlišná poloha Podalydèsovej postavy a dostaví sa najlepšia a najprecíznejšia scéna – scéna na súde. Film prebudí diváka zo začínajúcej letargie a do cieľa dokrivká v relatívnej stabilite.

Kamera využíva viacero za zmienku stojacich elementov. Najvýraznejší tu je asi pomaly priblížený záber. Okrem toho sa dostaví prekrývanie obrazov, split screen, či osekaný obraz. Tieto prvky pomáhajú trochu relativizovať prázdnotu diania. Hudba je nevýrazná, ledva postrehnuteľná. Režisér Arnaud Desplechin má remeslo zvládnuté.

Klam je neodškriepiteľne filmom s festivalovou príchuťou a artovým cítením. Potvrdzuje to konštrukcia dialógov, kamerový postup, aj abstrakcia deja. Do značnej miery vo mne vyvolal pocit umenia pre umenie, čo sa v tejto inštancii dá považovať za pochvalu len z polovice. Dôvodom je prílišné obsahové vákuum, ktoré sa skrýva za divácky ťažšie stráviteľný prístup.

Stále však ide o nadpriemerný snímok. Nie, nie je pre každého. Nie je pre masy. Nie je pre bežného konzumného diváka, ako prevažná väčšina festivalových titulov. Náročnejší filmoví fanúšikovia si ale môžu prísť na svoje. Minimálne herecké schopnosti hlavnej dvojice zaujmú každého pozerajúceho.

Tromperie (Francúzsko, 2021, 103 min.)
Réžia: Arnaud Desplechin. Scenár: Arnaud Desplechin, Julie Peyr, Philip Roth. Hrajú: Denis Podalydès, Léa Seydoux, Emmanuelle Devos, Anouk Grinberg, Madalina Constantin ...