PO ČOM MUŽI TÚŽIA 2

Česká komédia Po čom muži túžia patrí medzi väčšie hity posledných rokov (558 tisíc divákov v ČR, 85 tisíc u nás) a pritom jej stačilo čmajznúť klasický nápad o prehodení duše do iného tela. Anna Polívkova utiahla veľký kus herectva a vďačný part, kedy si zahrala sukničkára v ženskom tele – a Jirka Langmajer schytal čo mohol. Pravda, filmu pomohli aj viaceré menšie úlohy a na lokálne pomery bol relatívne dobrý.

Druhý diel nie je priamym pokračovaním, ale sčasti pôsobí ako reštart či variácia. Nenechajte sa zmýliť, že je tu rovnaké obsadenie i režisér. Sú tu totiž iné postavy a čaká nás opačné garde. Hlavnou hrdinkou je Irena, žije si monotónnym životom psychologičky a hudie neustále, že muži sú neschopné pohlavie, a tak nečudo, že jej majú po čase všetci plné zuby. A jeden deň je taký vyostrený, že jej chcú vysťahovať kanceláriu, ešte objaví neveru milenca (s mladou pipkou), a tak končí u veštice Zoltany s jasným želaním: chce byť chlapom. Našťastie ju podnapitú na lavičku objaví sused, ktorý jej dvorí pár mesiacov a zoberie k sebe – nasledujúce ráno sa však ani jeden nestačí diviť... Irena sa totiž zmení na zarasteného chlapa okolo päťdesiatky.

Po čom muži túžia 2 padajú na scenári. To, že postavy nehrajú to isté, čo v prvej časti, by teoreticky nevadilo (hoci nejeden divák to asi čaká). Výmena zo ženy na muža je očakávaná otočka pre pokračovanie a sčasti môže byť vtipné, že inému hercovi sa vráti pozícia z jednotky.

Zároveň to znamená, že Anna Polívková je vo filme slabšiu polhodinu a kým nastane šlamastika, nemá veľmi čo hrať. Jej Irena nie je veľmi sympatická postava (až sa tisne označenie „blbá“) a len čakáte, kedy nastane premena a zmizne z plátna. Keď hrala chlapa, užívala si postavu náramne a bola často odviazaná, vtipná. Táto postava nevie využiť jej herecký potenciál.

Keď sa Irena zobudí v tele chlapa, nastáva nová šanca – pre Jiřího Langmajera. Ako opakovane konštatujem, zaslúži si hrať aj iné roly ako záletníkov, no nie som si istý, či táto kreácia ženy v mužskom tele patrí k tým najlepším. Prvých 15 minút riadne tlačí na pílu, behá v podprsenke, prehráva a približuje sa skôr k travesty show. Je to neľahká kreácia hrať „žensky“ – ale zatiaľ čo Polívková to dala minule na ženu-grobianku, tu Langmajer lavíruje medzi gejom a zženštilým chlapom v neskoršej fáze.

A tak nás čaká séria silených scén, korunované čudnou chôdzou, oblečením, prejavom... Po istom čase si zvyknete a keď nastane očakávaná evolúcia ženy v mužskom tele na chlapa, funguje to už lepšie. A to platí aj pre celé vyznenie filmu.

Z toho však vyplýva, že prvá tretina je len čakanie na premenu, potom čelíte najhoršej forme humoru. Nádej príde v druhej polovici, keď sa Marek Taclík vymaní z pozície poskoka a stane radcom i lídrom amaterských futbalistov. Scény z výuky chôdze, basketu či zo stavby s partiou sa už sledujú lepšie, lebo nechcú zaujať iba veľkými scénami na prvú, vystačia si aj s menšími vtipmi.

To je lepší prístup (menej je viac), problém leží v obsahu – čakajú vás totiž klasické stereotypy a vtipy ako zo stužkovej. Že chlapi smrdia, chcú sex, slopú pivo a pozerajú/ hrajú futbal. S tým súvisí aj objavovanie mužského sveta Irenou a jej snaha zapadnúť. Nie je tajomstvom, že isté úspechy aj prídu – a vice versa, nejednému chlapovi aj čosi poradí.

Od filmu som nečakal veľa, ale prevláda sklamanie. Rudolf Havlík jednotku dobre ukočíroval, minulý počin Bábovky mal prekvapivo dobrý. Azda absencia Radky Třeštíkovej pri tvorbe scenára, vyčerpaný potenciál či aj obmena v castingu pri ďalších postavách, vedie k citeľne slabšiemu výsledku (napríklad Tereza Kostková hrá skôr tupú kamošku, ale nie márne) i zbrklému záveru. Uvidíme komerčný zásah – ale trojku s dvojitou výmenou, by som už oželel.

Po čom muži túžia 2 (ČR, 2022, 95 min.)
Réžia: Rudolf Havlík. Scenár: Rudolf Havlík, Filip Oberfalcer. Hrajú: Jiří Langmajer, Marek Taclík, Anna Polívková,Tereza Kostková, Pavel Šimčík, Leoš Noha, Radek Holub, Oskar Hes, Michal Kavalčík, Jiří Maryško, Zuzana Kronerová, Ondřej Kavan, Pavlína Němcová, Martina Babišová ...