VEČNÝ JOŽO ALEBO AKO SOM STRETOL HVIEZDU

Jožo Ráž. Legenda slovenskej pop music a zároveň kontroverzná osobnosť, ktorá nás svojimi vyjadreniami rozdeľuje na tých, čo ho zbožňujú a tých, čo mu nevedia prísť na meno. Je celkom ťažké nemať na neho žiaden názor. Vnímať ho len skrz Stužkovú a Kráľovnú bielych tenisiek; hľadieť do jeho bohorovnej tváre bez akýchkoľvek predsudkov a nekonfrontovať všetko, čo povie, s jeho postojmi a vyjadreniami z minulosti.

Nepodarilo sa to asi celkom ani Janovi Gogolovi ml., ktorý o ňom v rokoch 2011 až 2018 nakrúcal, ako sám vraví, situačný portrét. Film Večný Jožo alebo Ako som stretol hviezdu napriek tomu poodhaľuje vnútorný svet svojského speváka celkom zoširoka a bez vyslovených súdov. Dokáže v ňom však Ráž niečím prekvapiť? Môže nám o ňom snáď film povedať niečo, čo sme dosiaľ nevedeli...?

“Som dobrý,...ale som to ja,” zhŕňa v jednej zo scén snímky Večný Jožo hlavný protagonista akúsi prapodstatu seba samého. Nadväzuje pritom (sediac v kostole, kam vraj chodí iba vtedy, keď tam nikto nie je) na podobné hodnotenie pápeža Františka: Je dobrý, ale je to pápež.

Okrem pápeža má Ráž názor aj na všelikoho a všeličo iné. Na stenách jeho kancelárie visia bok po boku portréty Fidela Castra, Huga Cháveza, Freddieho Mercuryho a anonymnej nahotinky zo sexy kalendára. Nehanbí sa za obdivovanie Vladimíra Mečiara či skalopevné presvedčenie o tom, že najlepšou ideológiou už navždy ostane komunizmus. Patrí to k nemu, zdá sa, rovnako ako cigara, whisky alebo motorka, ktorá sa mu svojho času stala takmer osudnou.

Vo filme, ktorý o ňom Gogola nakrúcal priebežne v zákulisí koncertov, na osobných stretnutiach aj výletoch po horách či v galériách Ráž, napokon, o všetkých svojich vášňach, presvedčeniach aj nejakých tých ľútostiach hovorí celkom priamo. Rovnako bez škrupúľ sa však tiež vyhýba väčšine otázok, ktoré sa ho snažia konfrontovať s kontroverznosťou či protichodnosťou jeho názorov.

Gogola sa, napríklad, v duchu priateľskej úprimnosti snaží Ráža dobre, aj keď možno až príliš predvídateľne mierenými otázkami priviesť k akejsi sebareflexii a prehodnoteniu svojho blahorečenia komunizmu. Pripomína mu, že kým on bol za minulého režimu na výslní, iní umelci nemohli tvoriť a mnohí sa dostali aj do väzenia. Pýta sa ho, či by mal dnes na socializmus rovnaký názor, ak by v base či na poprave ako nepohodlný skončil jeho otec.

Sú to otázky, ktoré v akomkoľvek filme snažiacom sa zachytiť Joža Ráža objektívne určite musia zaznieť. Bolo by však naivné očakávať od speváka nejakú katarziu alebo hlbšiu úvahu na témy, ktoré, ako sám priznáva, vždy vnímal len z odstupu vlastného pohodlia a prispôsobivosti. V konečnom dôsledku je tak film naplnený predovšetkým jeho eklektickými teóriami o živote, viere, Bohu, vlastnej nesmrteľnosti, hračkárskych amuletoch či homeopatii. Stálo to teda skutočne za celovečerný, desať rokov vznikajúci film? To, napokon, bude závisieť najmä od divákov.

Pokiaľ sa vám nejakým zázrakom dosiaľ darilo Rážovým postojom a vyjadreniam vyhýbať a vnímali ste ho len skrz jeho muziku, môže byť film pre vás celkom slušný eye-opener, pretože Rážov osobný vesmír zachytáva naozaj detailne a zo všetkých strán. Ak nič z toho pre vás nie je novinkou a Ráž vás napriek tomu v celej svojej bizarnosti fascinuje, vo filme už len potvrdí to, čo si o ňom zrejme dávno myslíte. Diváka, ktorý sa cez Rážovu kontroverznosť nevie alebo nechce preniesť však zrejme hľadanie súvislostí medzi spevákovým autoritatívnym otcom a jeho posadnutosťou diktátormi nijako zvlášť neobmäkčí. Ani keď bude mať pritom v ruke šálku s kakaom.

Jožo Ráž je nepochybne vďačným materiálom pre filmový dokument a Jan Gogola ml. si pri jeho nakrúcaní počínal celkom zdatne, nachádzajúc vždy nové paralely medzi spevákovým osobným životom a hudbou či zaujímavé kontexty a prostredia, v ktorých jednotlivé scény filmu vznikali. Ráž však, skrátka, ostáva Rážom a cez hrošiu kožu jeho motorkárskej bundy k nemu filmár, zdá sa, nijako výraznejšie nepreniká. Večný Jožo tak ostáva záznamom jeho konzistentnej vyprázdnenosti a velikášstva, bez výraznejšej pridanej hodnoty.

Věčný Jožo aneb Jak jsem potkal hvězdu (ČR/SR, 2021, 81 min.)
Réžia: Jan Gogola ml.. Scenár: Jan Gogola ml.. Kamera: Petr Vejslík. Strih: Ladislav Cmíral