ELVIS

Baz Luhrmann realizuje filmy veľmi sporadicky, a tak máte vždy maximálne našponované očakávania. Deväť rokov ubehlo od jeho posledného počinu (Veľký Gatsby) a tentokrát sa dostáva na pôdu životopisu, kde sú trošku iné pravidlá, ako v adaptácii útlej knižky, či vlastnej fantázie. Baz nakrúca precízne, má úžasný štýl a hoci prichádza do žánru po filmoch ako Bohemian Rhapsody či Rocketman, jeho Elvis je výborne poňatý.

Chápem vaše obavy po traileri či neveriace pohľady na hlavného herca (kto je Austin Butler?). A to netušíte, že hoci film postupuje relatívne chronologicky, prvé scény nepatria ikonickému spevákovi. Ako už naznačili popisy či ukážky, do diania výrazne zasahuje postava plukovníka Toma Parkera v podaní Toma Hanksa. On v roli jeho manažéra výrazne formuje život, s citom silného cirkusanta zbadá jeho prvé číslo a hneď ho ťahá na väčšie pódia a neskôr sa pokúsi z neho urobiť najväčšiu hviezdu v USA (ale iba tam, svetové turné mu odopiera).

Postava Parkera je esenciálna pre vybrané momenty v deji, jeho vplyv je maximálny a preto sa ani netreba čudovať, že sa stal aj rozprávačom celého filmu. Väčšina filmu pokryje zhruba 20 rokov ich života a kariéry, ale ujde sa nám aj flashback do minulosti, kde Elvis zachytáva a mieša prvý raz hudobné štýly.

Filmy Baza Luhrmanna majú zväčša zrejmý koniec – väčšina sú tragédie už podľa predlohy (Romeo a Júlia, Veľký Gatsby), takže je skôr otázne ako sa k fatálnemu koncu dopracujeme. To je možno aj výhoda Bazovho prístupu, vo väčšej miere sa môžeme sústrediť na formu. Hoci pri Elvisovi náš divák asi nepozná kľúčové momenty v segregačnej otázke či načasovaní atentátov politikov, ktoré tu formujú hrdinu či jeho inšpiráciu. Áno,

Elvis je americká ikona a Luhrmann výborne vystihuje atmosféru 50. až 70. rokov. Dusno v kluboch, epickú scénu Las Vegas alebo dialóg za hnilým nápisom Hollywood. Prídu scény pre stretnutie i drámu s manželkou Priscillou a nesmie chýbať smerovanie k závislosti od pilúl. Rád by som videl ten 4-hodinový zostrih filmu, lebo ak z neho vypadli ikonické momenty ako audiencia u Nixona, je to azda škoda, i keď...na druhej strane má väčšina filmu pri dĺžke 159 minút neuveriteľné tempo a výbornú dynamiku. K nej si dopomáha vybranými špičkovými hudobnými sekvenciami, na ktoré nás patrične pripravuje.

Napríklad hudobný mix z detstva vyzerá skutočne akoby sa na Elvisa zosielal Duch svätý. A jeho prvé vystúpenie, pri ktorom cítite šialenstvo mladých žien na pokraji orgazmu, je skvelým testom, či sa Butler hodí do tejto roly. Alebo úplne prvé vystúpenie na scéne v hoteli International v Las Vegas, kde kapela graduje príchod Elvisa na pódium.

Vo vynikajúco zrežírovaných scénach si podupkávate nohou, vidíte top výkon Butlera a vďaka jeho charizme máte pocit, že Elvis je s vami. Rozhodne zaujímavý objav, a to nielen tanečným či čiastočne speváckym výkonom, ale celkovým herectvom. A Luhrmann robí všetko preto, aby pri každej scéne Elvisa prešiel z vašej strany na plátno uznanlivý rešpekt, že tento chlapec sa pre rolu narodil.

No Elvis si drží dynamický štýl aj mimo vystúpení. Bláznivá kamera sa točí o 180 i viac stupňov, letí naprieč lokalitami alebo sníma v dravom tempe civilné momenty z Gracelandu či pár cirkusov a pódií. Alebo rýchly strih seká scény po pársekundových skokoch len aby podporil tempo.

Energia vydrží filmu takmer celý čas. Zámerne nie do konca, ako sa ku koncu vyvŕbia isté rozhodnutia či Elvis začína chradnúť, aj film spomalí a reflektuje vnútorný stav hrdinu. A je to rozhodne dobre, aby ste si vychutnali koniec, čo sčasti očakávate. No chválim Luhrmanna, že nechcel byť úplne patetický a umne vytvoril aj mozaiku posledného vystúpenia, kde nejeden divák bude dlho tipovať, či videl na plátne zahraného alebo skutočného Elvisa pri klavíri...

Veľkou výzvou je hudba filmu. Na rozdiel od Veľkého Gatsbyho či Moulin Rouge, kde si Luhrmann mohol robiť čo chcel a nasekať rozmanité aranžmány podľa potreby, tu na jednej strane cíti potrebu dať divákom autentického Elvisa a ukázať, čím bol výnimočný. Nasadil kopu známych songov výborne načasovaných do jednotlivých scén, niekedy nie sú celé, bohato stačí aj minútka. Zároveň skúša podobný trik ako u Gatsbyho, do dobových čias prepašuje moderné songy od Eminema, Doja Cat, Maneskin či Dipla.

Nefunguje to márne, i keď treba uznať, že tá moderna je skôr výplň na dokreslenie atmosféry i dynamiky. Oveľa lepšie funguje snaha Elliotta Wheelera pracovať s inštrumentálnou výplňou, kedy si napríklad milostný motív tvorí z hitu Can’t Help Falling in Love. Nechcem úmyselne porovnávať, ale Veľký Gatsby pracoval s hudbou lepšie aj pri prepojení piesní a remesla Craiga Armstronga.

A ešte raz herecký casting. Austin Butler je objav a už teraz som zvedavý, čo predvedie o rok v Dune Part II. Zatiaľ môžeme tipovať, či sa mu podarí vydržať do oscarovej sezóny. Ešte väčšia otázka znie, či sa do nej zapojí aj Tom Hanks, ktorý nemá takú charizmu, ale presahuje rámec vedľajšej úlohy. Je to výrazný vplyvný chlapík i rozprávač, akurát hrá vo výraznej maske s tonami make-upu. Ale Akadémia má také roly rada. Celý tím hercov dobre ladí: kto spozná záporáka z Moulin Rouge (Elvisov tatko) či Faramira (tu je Hank Snow).

Baz Luhrmann si nesmierne náročnú úlohu splnil. Na jeho film čakáte roky – a tento plní veľké očakávania. Neprekoná ich, nepodlezie, doručí čo predpokladáte. Nie je to možno taká divočina ako Moulin Rouge či opulentný Veľký Gatsby. Poctivé životopisné kino v top dynamickej forme, ktorá sa dá oceniť jedine na veľkom plátne, ideálne aj v IMAX. Veľa ukáže, odlišný pohľad sa celkom vyplatí a Austin Butler ako Elvis JE presvedčivý.

Elvis, Austin & Baz – thank you, thank you very much.

Elvis (Austrália / USA, 2022, 159 min.)
Réžia: Baz Luhrmann. Scenár: Baz Luhrmann, Sam Bromell, Craig Pearce, Jeremy Doner. Hrajú: Tom Hanks, Austin Butler, Olivia DeJonge, Richard Roxburgh, Helen Thomson, David Wenham, Natasha Bassett, Xavier Samuel, Luke Bracey, Dacre Montgomery, Leon Ford, Kate Mulvany, Gareth Davies, Charles Grounds, Josh McConville, Adam Dunn