ČIERNY TELEFÓN |
ČIERNY TELEFÓN |
Scott Derrickson sa po marveláckej skúsenosti pri réžii Doctor Strange (2016) a odstúpení z nakrúcania pláštenkového sequelu vrátil na tzv. domáci dvor. Po výraznom úspechu hororov The Exorcism of Emily Rose (2005) a Sinister (2012), ako aj ambivalentnom prijatí Deliver Us from Evil (2014) prichádza do kín chválené The Black Phone.
Hlavná premisa adaptácie poviedky spisovateľa Joe Hilla sa krúti okolo únosov detí na predmestí Coloradského Denveru. Jednou z obetí tajomného sériového zločinca sa stane i Finney (Mason Thames). Finney je typickým školským outsiderom. Spolužiaci ho bijú, otec mu chľastá a on, hoci údery (metaforické i skutočné) znáša zdatne, sa nedokáže odhodlať rany opätovať. Okolnosti ho nakoniec donútia bojovať s hrôzostrašným osudom, ktorý mu chystá psychopatický Grabber (Ethan Hawke), a pomôcť sa mu budú snažiť i duchovia predošlých obetí, ktorí s Finneym komunikujú skrz odpojený čierny telefón. Dokáže sa vystrašený a plachý mladík vymaniť spod pazúrov blížiacej sa smrti?
Naozajstným kazom je až scenár. Ten neprekročí hranice priemerného, pásovo vyrábaného produktu. Áno, kompozit nadprirodzena duchov detských obetí a hrozivého vraha z mäsa a kostí je atraktívny a ponúka priestor na potenciálne neokukané a originálne dianie, avšak scenár nezvláda na týchto základoch stavať. Miesto vysnívanej katedrály desu divák dostáva rozostavaný bungalov.
Vedľajšie linky buď absentujú, alebo kvôli zbytočnej akcelerácii vyznejú naprázdno (úloha polície), prípadne sú na poslednú chvíľu násilne nakomponované na dej (part Jamesa Ransonea). Aj kvôli tomu je najlepšou prvá tretina, kedy je expozícia pozvoľná a pomalinky sa vstrebáva do divákovho podhubia. Záver sa pokúsi latku dvihnúť a patrične vyvrcholiť, ale vyjde mu to iba tak na polovicu.
Scenár podráža nohy aj de facto celej hereckej kompánii. Najlepšie to ustojí skvelá Madeleine McGraw, čoby Finneyho sympaticky drzá sestra. McGraw je hereckým Atlasom snímky, a to napriek tomu, že aj do nej Cargillov a Derricksonov podklad páli otrávené šípy jedna radosť. Dôvodom je dostatok priestoru a aký-taký charakterový oblúk. Na ten už Hawkov plytký, generický a charakterovo absolútne ignorovaný záporák nemá ani najmenší nárok. Nechápem, že Derrickson to takto zanedbal.
Postava Ransona je na tom rovnako, čo je tiež škoda, lebo na priestore, ktorý jeho postava dostala, je vidieť solídny potenciál – práve tak ako v prípade Finneyho otca, Jeremyho Daviesa. Davies ma o niečo viac minút, ale aj tam sa ukazuje fušerstvo tunajšej práce s postavami, ktoré sú často absolútne ploché. Thames v roli Finneyho je na tom trošku priaznivejšie, ale neviem sa ubrániť dojmu, že to šlo zahrať o niečo poctivejšie. Palce mu držíte, ale to je tak asi všetko.
The Black Phone je nadpriemerný hororový príspevok. Má pomerne sympatickú hlavnú postavu, vynikajúcu atmosféru a človek sa pri ňom nenudí, no kvalita z ranku famózneho Sinister sa nekoná. Summa summarum si najnovší Derricksonov zárez v rámci tohtoročných „veľkých hororových udalostí“ vytiahol krátku slamku – rozháraný scenár a predovšetkým mizerná práca s na pohľad zaujímavými postavami, ho kvalitatívne zráža až za piaty diel Scream a Westove X. Mimochodom, videli ste kórejský The Call?
The Black Phone (USA, 2022, 103 min.)
Réžia: Scott Derrickson. Scenár: Joe Hill (short story), Scott Derrickson, C. Robert Cargill. Hrajú: Mason Thames, Madeleine McGraw, Ethan Hawke, Jeremy Davies, James Ransone, E. Roger Mitchell, Troy Rudeseal, Miguel Cazarez Mora, Rebecca Clarke, J. Gaven Wilde, Spencer Fitzgerald ...