TIGRE

Diváci mali možnosť na tohtoročnej prehliadke severských filmov Scandi vidieť psychologicko-sociálnu drámu Tigre, ktorá aktuálne prichádza aj do slovenských kín. Titul bol uvedený na niekoľkých svetových filmových podujatiach, vrátane prestížneho kórejského festivalu v Pusane. Snímka z futbalového prostredia pravdepodobne nenadchne skalných fanúšikov tohoto športu. Je totiž viac o psychickom utrpení jednotlivca než o samotnej hre.

Tigre sú druhým režijným počinom Ronnieho Sandahla. Ten tematiku športu vniesol už do jeho scenára filmu Borg vs. McEnroe, ktorý sa sústredil na prostredie tenisu. Tigre sú inšpirované skutočným príbehom talentovaného futbalistu Martina Bengtssona. Vychádzajú z jeho autobiografie V tieni San Sira (San Siro je domovský štadión Inter Milána), ktorú napísal dva roky potom, ako sa rozhodol vzdať futbalovej kariéry.

Šestnásťročnému Švédovi Martinovi (Erik Enge) sa splní jeho detský sen. Prestížny klub Inter Miláno ho kúpi. To, čo zo začiatku vyzerá ako šťastný vzlet, sa postupne začína premieňať v boj o psychické zdravie. Radosť z bohatstva a adrenalínového vzrušenia vystriedajú úzkosti. Tvorcovia rozpad Martinovej kariéry vykresľujú na pozadí krutého sveta futbalového biznisu, v ktorom sa so športovcami zaobchádza ako so zbožím rôznej hodnoty.

Futbaloví podnikatelia vyvíjajú na hráčov enormný tlak. Všetko svoje úsilie majú sústrediť na prekonanie konkurentov, zvýšiť tak svoju predajnú cenu a postúpiť do prvej ligy. Športovci žijú pod prísnym dohľadom trénerov nie len na štadióne, ale aj v osobných životoch. Tigre odhaľujú, že život v klietke nie je vlastný len totalitným režimom, ale aj kapitalistickej spoločnosti.

Kontext peňazí predstavuje vo filme skôr pozadie; samotné rozprávanie sa sústredí na Martina. Protagonista je prítomný vo všetkých scénach filmu a častokrát je pozorovaný v detailných záberoch. Martinovi sa síce podarilo vstúpiť do sveta bohatstva, jeho každodenné rutiny však skôr pripomenú život mnícha, vojaka alebo väzňa. Píše si denník: „Snaž sa ešte viac. Trénuj, jedz, odpočívaj. Sústreď sa, nepremýšľaj!“ Tieto pravidlá sa snaží dodržiavať s najväčšou seba kázňou a seba terorom. Večernú stravu obmedzuje na dve vajcia.

Kamera sa nesnaží futbalové zápasy sledovať objektívne a neponúkne nám ani esteticky ozvláštňujúci pohľad na hru. Nedozvieme sa nič o špecifikách taktiky talentovaného športovca. Kameraman zaostruje na Martina a rozostruje pozadie. Tvorcov filmu zaujíma psychológia futbalistu, nie hra samotná.

Úlohu futbalu ešte viac banalizuje prítomnosť švédskej modelky Vibeke (Frida Gustavsson), ktorá pracuje na milánskej módnej scéne. Zjavne o futbale toho veľa nevie a ani k Martinovi ju neprivedie záujem o šport. Postavy dá dokopy spoločný jazyk a národnosť, ale aj podobnosť ich osudov. Tržné hodnoty futbalistu aj modelky sú dané ich fyzickými vlohami. Vďaka ním sú predajní a pre obchodníkov zaujímaví.

Dominantou štýlu Tigrov je síce realizmus, avšak tvorcovia sa nebránili použiť aj metaforické prostriedky. Rozprávanie je sprevádzané medzititulkami, ktoré označujú štyri ročné obdobia. Na jar sa začína rodiť Martinova profesionálna kariéra, kedy vstupuje do tímu Primavera (v taliančine jar). Leto je obdobím zamilovania a kariérneho postupu, jeseň životnej krízy.

Okrem paralely s cyklom ročných období, nájdeme v Tigroch aj ďalšie prírodné metafory. Na párty sa ozýva veselá talianska hudba, avšak zobrazená realita má od eufórie ďaleko. Zatiaľ čo ostatní sú v rauši, Martin je snímaný cez mreže ako izolovaný jedinec. Metafora tigra uväzneného v klietke je v tomto momente jasná. Keď má frustrovaný chlapec povedať pred spoločnosťou niečo vtipné, začne napodobovať škrek vyplašeného prasaťa.

Analógia s animálnym osudom hráča je zdôraznená aj kameramanskou prácou. Martin je počas cvičenia sledovaný pomocou detailných záberov na jeho telo. Tieto častokrát rozostrené obrazy sú viac abstraktné než naratívne. Ich úlohou nie je rozprávať príbeh, ale zdôrazniť športovcovu telesnosť. Akcentujú materiálnosť tela, ktoré sa vo futbalovom priemysle stáva spotrebným produktom.

Sandahl otvoril dôležité spoločenské otázky a umne použil realistické aj metaforické prostriedky na vykreslenie psychológie hráča. Poľavil však v budovaní vedľajších postav, ktoré tézovito sploštil. Talianski spoluhráči nováčika Martina nenávidia a terorizujú. Šikana je nepochybne jednou z príčin, ktorá predchádza chlapcovmu psychickému zrúteniu. Avšak prílišná šablónovitosť vedľajších postáv, ich redukuje na nautentické figúrky.

Podobne bola sploštená postava brankára Ryana (Alfred Enoch). Na rozdiel od antipatických Talianov, sa tento Američan stane Martinovím spoločníkom a sprievodcom v cudzej krajine. Toto odlišné Ryanovo jednanie od zbytku tímu však nie je bližšie vysvetlené. Postava nefunguje ako plnohodnotný realistický charakter, ale ako príbehový doplnok. Alternuje Martinovho neprítomného otca, ktorý syna v detstve opustil.

Tento schematizmus je možné pričítať didaktickému rázu Tigrov. Tvorcovia potlačili drobnokresbu vedľajších postav zrejme z dôvodu myšlienkového zjednodušenia. Kvôli tomu však snímok nezanechá taký dojem realizmu, aký by sme od psychologicko-sociálnej drámy očakávali. Dôsledky psychického zrútenia sú odprezentované presvedčivo. Ich príčiny alebo charakter chlapcovej choroby sú však zahmlene nejasné. Inými slovami, kamera izoluje Martina od pozadia až príliš. Sandahlov snímok je užitočnou kritikou futbalového biznisu; celoplošný pohľad – ktorý by si táto ľavicová dráma zaslúžila – však zostáva v podobe nedokreslenej skice.

Tigers (Švédsko / Taliansko / Dánsko, 2020, 116 min.)
Réžia: Ronnie Sandahl. Scenár: Ronnie Sandahl. Hrajú: Erik Enge, Alfred Enoch, Frida Gustavsson, Liv Mjönes, Johannes Kuhnke, Henrik Rafaelsen ...