KRÁSNE BYTOSTI

Islandská kinematografia zvykne v sebe kombinovať zaujímavé osudy, tajomnú mágiu a krásy odľahlej prírody. Pre svoj špecifický ráz sa však občas stretá s nepochopením zo strany divákov a operuje najmä na poli festivalového obecenstva. Tamojší rodák Guðmundur Arnar Guðmundsson sa blysol už debutovým filmom Kamenné srdce (Hjartasteinn, 2016), kde citlivo pitval podstatné témy v živote dospievania mladých protagonistov.

Jeho najnovší film Krásne bytosti má vo svojom centre taktiež mladé postavy a tematická podobnosť je priamo úmerná ťaživej atmosfére s ezoterickým nádychom. Život lemovaný rozvratom v rodine a pravidelnou šikanou v škole, to je stručný výťažok zo života dospievajúceho Balliho. Utiahnutý chlapec dostane šancu na normálnejšie dospievanie v momente, keď sa ocitne v partii rovesníkov.

Avšak normálnosť je v tomto prípade skreslená. Násilnícky Konni, bystrý Addi a pojašený Siggi si totiž nachádzajú rôzne zábavky. Najčastejšie násilie, testovanie drog alebo všeobecný chaos. Prechod do dospelosti môže pre nich znamenať vzrušujúcu jazdu s prílevom adrenalínu, na druhej strane ale aj poriadne tragický koniec s dosahom na ich budúcnosť.

Vo svojej podstate evokujú Krásne bytosti klasickú šablónu o dospievaní mladej generácie, v strede ktorej sa nachádza rebélia, mladícka nerozvážnosť a ťažký prechod do sveta dospelých. Je však nesmierne náročné správať sa podľa pravidiel v daných podmienkach. Rodinné vzťahy hlavných protagonistov sú silno rozbité, najmä Balliho a Konniho. Chýba vzor a pevná ruka s určením smeru a hraníc. Nejde však o jednostrannú mustru, pretože máme aj protipól v inteligentnom Addim, no ten má zas doma matku s odlišným prístupom k chápaniu reality, čomu mladý človeku plný energie a hormónov často nerozumie.

Režisér a zároveň aj scenárista Guðmundsson nás citlivo vedie postupným pretváraním partie z neohrozených troch mušketierov na plnohodnotné súkolie, doplnené o „Dartagnana“ Balliho. Už od úvodu snímka zaujme, postupne sa zabára do vedomia a neskĺzne do nudy. Napriek prítomnej šablóne je dosiahnutá pozoruhodná intenzita, napätie a celkovo výborný filmový zážitok.

Dopomáhajú k tomu aj nadprirodzené motívy a snové pasáže, akoby v duchu predtuchy, z čoho vzniká v druhej polovici dusnejšia atmosféra s neurčitosťou vývoja deja. Trefne sa poukazuje na vzrastajúcu mieru násilia medzi islandskou mládežou s reflexiou temnej strany dospievania. Emócie idú bokom, epicentrom sú krutosť, anarchia a hnus. Napríklad za scénu s ejakulátom v drinku by sa nehanbil žiadny z režisérov – provokatérov (napríklad Gaspar Noé).

Našťastie sa Krásne bytosti nevenujú iba priamočiaremu vyobrazeniu temnoty, ale v jadre cítiť aj svetielko nádeje. Ak zlyhá systém ako taký, či už záštita edukačnými inštitúciami alebo samotná rodina, človek hľadá možnosti. Krásne vyobrazenie priateľstva partie mladíkov ukazuje neošúchanú pravdu, že niektoré priateľstvá nás extrémne formujú, upevňujú morálne zásady a vedia byť aj na celý život. Snímka Guðmundssona je síce silná v počiatočnom vyobrazení settingu, ale jemný prístup v zobrazení chémie skupinky mladíkov jej pridáva body navyše.

Kokteil smutných osudov nenecháva diváka chladným a nehostinné prostredie výrazne pridáva na intenzite. Tradične chladné vyobrazenie islandskej prírody je vo filme nahradené šedou patinou panelákov, interiérovou špinou a všadeprítomnou bezútešnosťou, ktoré podporujú temný ráz života postáv. Miera násilia vo filme je najmä v jeho začiatku (ale aj na konci) extrémna, ba priam evokuje islandskú verziu Mechanického pomaranča pre teenagerov.

Snímka Krásne bytosti prináša do našich kín príbeh v zaujímavej kombinácii mladíckeho násilia a krehkej škrupinky priateľstva. Hoci nie príliš originálny námet je vhodne preložený do jazyka islandských reálií a autor Guðmundsson pracuje s témami vkusne, s nadhľadom a pevnou rukou. Vie kedy pritlačiť na pílu a naopak, kedy ubrať a otvoriť divákovi aj kúsok vnútorného sveta mladíkov, k čomu mu dopomáha aj nadprirodzený rys niektorých scén. Ich charaktery sú zahraté precízne (najmä Birgir Bjarkason ako Addi) a ponurá atmosféra má v kine správny náboj.

Berdreymi (Island/Dánsko/Švédsko/Holandsko/Česká republika, 2022, 123 min.)
Réžia: Guðmundur Arnar Guðmundsson. Scenár: Guðmundur Arnar Guðmundsson. Hrajú: Birgir Dagur Bjarkason, Áskell Einar Pálmason, Viktor Benóný Benediktsson, Snorri Rafn Frímannsson, Aníta Briem, Ísgerður Gunnarsdóttir