PODOZRIVÁ

Tvrdenie, že juhokórejská kinematografia dokáže prekvapiť, je dnes už dobré známym faktom. K tomuto trendu sa pokúša prispieť aj Chan-wook Park (Komorná, Pani Pomsta, Oldboy) svojím filmom Podozrivá, v ktorom prepojuje kriminálny a romantický žáner. Snímka ocenená v Cannes za najlepšiu réžiu strhne pozornosť skôr výrazným formálnym prevedením, než myšlienkovou suverénnosťou. Pri bližšom pohľade zistíme, že tento výstredný film nie je len estetickým experimentom, ale aj dielom, ku ktorému sa môžeme vracať a objavovať v ňom nové významové roviny.

S výrazným miešaním žánrov sme sa mohli stretnúť u divácky vďačného Parazita alebo seriálu Squid Game. Tieto naratívy, ktoré pendlujú medzi thrillerom a satirickou komédiou, je možné považovať za čitateľné kritiky sociálnej nerovnosti v kapitalistickej spoločnosti. Na rozdiel od nich, je Podozrivá znateľne komplikovanejšie a významovo záhadnejšie dielo. Inak povedané, divák bude musieť mať s Parkovým filmom omnoho väčšiu trpezlivosť.

Detektív Hae-jun (Hae-il Park) rieši prípad smrti horolezca, ktorý spadol zo skaly. K výsluchu predvolá jeho výrazne mladšiu manželku, čínsku imigrantku Seo-rae (Wei Tang). Vdova, ktorá sa cynicky uškŕňa nad fotkami manželovej mŕtvoly, sa stáva zjavnou podozrivou. Prípad horolezcovej smrti je však po krátkom čase nečakane uzatvorený ako samovražda.

Hae-jun je príkladom vzorne pracovité detektíva, ktorý k podozrivým pristupuje s najväčšou diskrétnosťou. Pod profesionálnou fasádou sa však skrýva vnútorne nevyrovnaný muž. Protagonista trpiaci chorobnou nespavosťou má ďaleko od mýtu ideálneho detektíva. Vyšetrovateľ, ktorému sa nepodarilo zastaviť zločincov pred samovraždou, je dohnaný do depresie a beznádejnej kajúcnosti.

Kriminálna zápletka je odtlačená a do popredia sa dostáva mravný boj hrdinu so sebou samým. Medzi ním a podozrivou Seo-rae vznikne vo vyšetrovacej miestnosti citové puto. Podstatnejšie než vyšetrovanie prípadu, je premena vzťahu medzi protagonistami.

Prepojenie kriminálneho a romantického žánru dáva pôdorys príbehu o rozpore medzi povinnosťou a citom. Hrdina je na jednej strane verný zákonu, na druhej strane stojí pred tvárami zúfalých zločincov, pred ktorými poznáva svoj vlastný mravný neúspech.

Vývoj postáv je odprezentovaný neobvykle komplikovanou formou, ktorá so sledovania Podozrivej činí zaujímavý, ale pre nepripraveného diváka neľahký zážitok. Kombinácia kriminálneho a romantického žánru s výraznými noirovými prvkami ústi do permanentnej zmeny atmosféry. Skoky k „nepodstatným“ odbočkám sú tu štandardným nástrojom rozprávačského zmätku.

Romantiku a zdanlivé šťastie strieda znepokojujúca hudba a pohľad na mŕtvolu. Hae-jun a Seo-rae si výsluch spestrujú spoločnou večerou. Všetko naznačuje, že nie sme svedkami policajného vyšetrovania, ale romantickej večere.

Miešanie žánrov nie je v postmodernistickej kinematografii ničím neobvyklým a ani v prípade Parkovho filmu nie je tým najzaujímavejším prostriedkom, ktorý by ho posúval na úroveň výnimočného diela. Podozrivá okrem toho, že preberá a prepája prvky s rôznych žánrov, sa zároveň púšťa do ich razantnej dekonštrukcie.

Úmorná naháňačka za zločincom po schodoch narušuje stereotypy akčných scén, v ktorých neúnavný hrdina šprintuje za páchateľom. V Parkovom podaní je prenasledovanie vyčerpávajúcim maratónom, v ktorom obaja aktéri od únavy padajú na kolena a do bitky sa púšťajú už len z posledných síl. Podozrivá nepôsobí dojmom logicky vystavaného detektívneho príbehu, ale znepokojujúceho chaosu.

Podobne je rozbitý aj romantický rámec. Romantický protagonisti musia obvykle prejsť rôznorodými prekážkami a nájsť neľahkú cestu k mentálnej aj telesnej spriaznenosti. V Podozrivej prekážky v podobe sokov prakticky úplne absentujú – detektívova manželka je v rozprávaní odsunutá na okraj a do vzťahu nijak nezasahuje; funguje len ako ďalší identifikátor manželovej frustrácie.

Snímka dokáže diváka zmiasť, ale zároveň ho uhranúť nezabudnuteľným vizuálnym štýlom. Pohľad skrz oči mŕtvoly, po ktorých lozia mravce jasne naznačí, že Park usiluje o hlbokú štúdiu dopadu násilia. Kameraman Ji-yong Kim zložitými pohybmi kamery, nápaditými zmenami ostrenia či komplikovaným použitím transfokátoru, dokazuje obdivuhodnosť svojej remeselnej zručnosti.

V sumarizácii vizuálnych atrakcií by sa dalo dlho pokračovať – od odcudzujúceho delenia obrazu pomocou zrkadiel či obrazoviek, po ozvláštňujúce použitie veselých farieb ináč v ponurých priestoroch. Podozrivá však nie je len naratívnym experimentom či kondenzáciou estetických atrakcií, ale aj štúdiou zločinu, násilia či vnútornej kajúcnosti.

V Parkovej snímke sa ideál detektíva z literatúry či televízie rozpadá. Hrdinom je vnútorne nevyrovnaný smrteľník, márne snažiaci sa bojovať so zlom. Stojac pred mladou ženou – detektív poznáva svoju vlastnú malosť pred zlom zločinu.

Podozrivá – ako štúdia o násilí, v ktorej sú zločinci zároveň obeťami – zanechá znepokojujúci dojem. Ako príbeh o hľadaní nenaplniteľného súcitu nás môže veľmi ľahko uvrhnúť do melanchólie.

Heojil kyolshim (Južná Kórea, 2022, 138 min.)
Réžia: Chan-wook Park. Scenár: Chan-wook Park, Seo-kyeong Jeong. Hrajú: Hae-il Park, Wei Tang, Jeong-hyeon Lee, Kyeong-pyo Ko, Yong-woo Park ...