ARVÉD

Za čo by ste boli ochotní predať svoju dušu? Za holý život? Slobodu? A čo tak za pár starých kníh o čiernej mágii? V diabolsky dômyselnej dráme Arvéd režiséra Vojtěcha Maška hlavný hrdina takýto obchod uzavrie. No skôr, než diablovi odovzdá svoju dušu, musí mu ako na striebornom podnose naservírovať desiatky iných. Film na motívy pohnutého a tajomstvami opradeného osudu Jiřího Arvéda Smíchovského, jednej z najkontroverznejších postáv českých dejín, patrí k najoriginálnejším zážitkom, na aké si práve teraz môžete zájsť do kina.

Jiří Arvéd Smíchovský sa narodil v roku 1869 do rešpektovanej pražskej rodiny. Vyštudoval právo, filozofiu aj teológiu, hovoril mnohými jazykmi od nemčiny cez taliančinu až po hebrejčinu. Vďačil za to pravdepodobne svojej fotografickej pamäti, ktorá sa mu v živote stala požehnaním aj prekliatím.

Počas prvej svetovej vojny bol krátko v armáde, no dezertoval. Vojna pre pražského bonvivána nebola práve ideálnym miestom. Vyrastal v konzervatívnom katolíckom prostredí, zároveň bol však homosexuál. Vášnivo sa zaujímal o kabalu, čiernu mágiu a okultizmus – práve vďaka tomu si zrejme aj vyslúžil prezývku „Malostranský diabol”. No za jeho diabolskou povesťou toho nakoniec bolo oveľa viac.

Arvéd vždy túžil po sláve a údajne za ňu dokonca zapredal dušu samotnému diablovi. O spôsob, akým sa zapísal do dejín, by však väčšina z nás nestála. Vo víre udalostí prvej polovice 20. storočia sa z neho vďaka jeho schopnostiam, konexiám, ale aj ľahkej vydierateľnosti stal profesionálny udavač. Najskôr sa za protektorátu v službách nemeckej tajnej služby Sicherheitsdienst, neskôr, naopak, pod taktovkou StB. Začiatkom 50. rokov sa jeho životná púť za nejasných okolností končí. Príznačne, vo väznici Mírov, ktorá v priebehu rokov slúžila tak gestapu, ako aj komunistom.

Práve v poslednom dejisku Smíchovského (Michal Kern) života sa odohráva aj film Arvéd. No nie je nakrútený ako chronologický príbeh, ale skôr ako surrealistická, dôsledne poprehadzovaná mozaika črepín z rôznych časov, miest a situácií z jeho života. V snovej atmosfére (i keď je to skôr nočná mora) postupne lúštime príbeh Arvédovej známosti s vyšetrovateľom Plačekom (Saša Rašilov). Zisťujeme, že ho Arvéd počas vojny za zvláštnych okolností zachránil pred koncentračným táborom. Teraz, zdá sa, medzičasom etablovaný vyšetrovateľ StB spláca dlh Arvédovi tým, že ho ukrýva pred šibenicou za kolaborantstvo ako svojho neoceniteľného informátora.

Smíchovský je vďaka svojej neomylnej pamäti, inteligencii, presvedčivému prejavu aj zúfalej situácii dokonalým korunným svedkom vždy, kde niekoho treba z čohosi usvedčiť. Pár vopred nalinkovaných „faktov”, kopec sugestívnych detailov a kus drámy – to je predsa recept na monster proces ako z príručky. No geniálny konfident má svoje limity: V jeho vnútri sa odohráva priam biblický súboj o posledné zvyšky jeho duše aj zdravého rozumu.

Arvéd diváka vtiahne do klaustrofobickej „zajačej nory” niekoľkokrát prekrútenej reality, v ktorej nič nie je isté. Hlavnou postavou je ultimátny záporák, ktorý je však zároveň obeťou ešte väčších záporákov v službách monštruózneho režimu. Film prepája úzkostnú atmosféru súdnych siení s horúčkovitým mysticizmom, ku ktorému sa Arvéd utieka. Tam, medzi tajomnými formulkami starých majstrov pri vyvolávaní diabla je nedotknuteľný. Jeho odmenou za nekonečný rad službičiek pre Plačeka sú, napokon, práve vzácne knihy o hermetizme, alchýmii či priamo Luciferovi. Keď sa dostane k tej správnej, bude konečne slobodný?

Suverénny výkon Michala Kerna v titulnej úlohe je určite jedným z kľúčových dôvodov, prečo si Arvéda treba pozrieť. Je to prevažne divadelný herec a aj o jeho úlohe sa dá povedať, že je do veľkej miery „divadelná”. V monotónnom prostredí ciel, vyšetrovačiek a nekonečných, kafkovsky absurdných repetícií scén a dialógov je to práve Kernova mimika, gestá a zvučný zamatový hlas, čo tvorí gradáciu napätia a emócií.

Aj keď v chaotickom mixe minulosti, prítomnosti a Arvédových blúznivých preludov budete asi spočiatku tápať, trpezlivosť sa vypláca. Scenár sa sám v sebe nestratí a všetko postupne vyjasní a poupratuje do zrozumiteľného obrazu. Spolupracoval na ňom, napokon, aj Jan Poláček, autor knihy Malostranský ďábel: Život a smrt mága Smíchovského (2016), z ktorej film do veľkej miery vychádza. Pre režiséra Vojtěcha Maška síce ide o celovečerný debut, no úplným nováčikom nie je – ako scenárista sa napríklad podieľal na filmoch Křižáček a Okupace.

Veľmi dôležitá je pre film aj vizuálna a zvuková stránka. Na obmedzenom priestore niekoľkých opakujúcich sa interiérov dokáže budovať pomocou svetla, kostýmov, rekvizít a zvuku (o hudbu sa postarala dvojica Aid Kid a Pjoni) pôsobivú ponurú atmosféru – hoci opäť možno viac divadelnú než filmovú. Dokonca aj také vyhrotené scény, ako je okultistická seansa film dokáže podať síce s pátosom, no bez nechcenej komiky.

Arvéd je svojrázny film, ktorý svojím štylizovaným spôsobom rozprávania, teatrálnosťou a nadneseným uchopením skutočného príbehu asi nesadne každému. Určite sa však pri ňom nestihnete nudiť a už len pre jeho originalitu, výborné herecké výkony a podmanivú nejednoznačnosť iste stojí za videnie.

Arvéd (ČR / Slovensko, 2022, 120 min.)
Réžia: Vojtěch Mašek. Scenár: Jan Poláček, Vojtěch Mašek. Hrajú: Michal Kern, Saša Rašilov, Martin Pechlát, Jaroslav Plesl, Vojtěch Vodochodský, Marian Labuda ml., Petr Čtvrtníček, Ivana Uhlířová, Pavlína Štorková, Vojtěch Vondráček, Emanuel Fellmer ...