TROLL

Ak by v Nórsku čítali Pána prsteňov, vedeli by, že väčšie zásahy do prirodzeného prírodného prostredia môžu priviesť z temnôt na svetlo mýtické bytosti, ako napríklad Balroga. V prípade škandinávskej mytológie pôjde o legendárneho Trolla. Thor sa na hlasité zvuky pri necitlivom budovaní tunela v nórskych horách nezobudí a Ragnarok nenastane. I keď to, čo budeme sledovať v priebehu deja snímky Troll rozhodne môžeme zaradiť z hľadiska deštrukcie do kolonky katastrofického príbehu pomerne veľkých rozmerov.

Tvorca relatívne vydareného katastrofického diela Vlna z roku 2015 a priemerného blockbusteru Tomb Raider Roar Uthaug je bezpochyby, aspoň na prvý pohľad, najvhodnejšou domácou voľbou pre nakrútenie veľkolepej fantasy založenej na trikoch, výprave, akcii a hromade klišé. Posledný spomínaný prvok si spoločne so scenáristom Espenom Aukanom vypožičiava z najznámejších žánrových predobrazov. O deji sa príliš rozpisovať netreba. V skratke, pri spomínanom budovaní tunela sa prebudí zhruba 50 metrov vysoká príšera a pod vplyvom ďalšieho agresívneho chovania ľudí sa rozhodne začať pustošiť všetko navôkol.

O čo bytosti v skutočnosti ide, sa snaží pochopiť paleontologička Nora Tidemann a oporu nájde v poradcovi premiérky Andreasovi Isaksenovi. Vláda a armáda sú pochopiteľne skeptické a to aj napriek tomu, že Norin otec im objasní celú mytológiu okolo histórie trolov priamo na ústredí. Ak by postavy videli Deň nezávislosti, dobre by vedeli, že na prvý pohľad blázniví starci majú vždy pravdu. Nora, Andreas, jej otec a zopár vojakov z nórskej armády pôjdu oživenému monštru po stope a zistia niekoľko prekvapivých informácií ohľadom motivácie tvora, ako aj to, že vláda celému ľudstvu už desaťročia klame!!!

Troll je súhrnom všemožných klišé subkategórie katastrofického žánru s výskytom obrovských monštier. Tie započali svoju úspešnú cestu naprieč kinosálami (bez ich demolácie) počnúc legendárnym King Kongom z roku 1933. Neprekvapí, že Uthaug aj tejto sympatickej a zároveň tragickej postave vzdáva hold a odkazuje na zábery z pôvodného filmu, aj jeho remakeov, vo viacerých scénach. Ďalej sa upomína predovšetkým na spomínané diela nemeckého kazisveta Rolanda Emmericha. A to najmä z hľadiska typológie jednorozmerných postáv. A dočkáme sa aj vizuálej parafrázy istého kamerového trademarku Michaela Baya.

Neoriginálnosť projektu sa nedá brať v katastrofickom žánri priamo za nedostatok, nakoniec aj Uthaugova Vlna nám predstavila množstvo dejového klišé, na rozdiel od Trolla bola ale vizuálne podmanivejšia a dokázala viac strhnúť. Zrejme preto, že sme sa o postavy dokázali vďaka reálnej prírodnej hrozbe skutočne báť. Troll síce po sebe zanecháva „colateral damages“, jednotlivé úmrtia, či nehody, ale nie sú správne načasované a smrť istej dôležitej postavy zhruba v polovici stopáže pôsobí ako veľmi nepravdepodobná náhoda. Inými slovami tu počujeme až príliš hlasité scénaristické „šušťanie papiera“.

Kauzalita a logika príčin a následkov taktiež nie je tým, čím sa počas dlhých nocí písania scenárista s režisérom podrobnejšie zaoberali. Uveďme príklad; je nariadená evakuácia Osla, ale z predchádzajúceho deja nie je vôbec čitateľné, kde sa hlavný antagonista zrovna nachádza a ako dokáže vláda predpokladať, kde tvor zaútočí a prečo. Ak by ale sekvencie exodu z mesta pôsobili dostatočne napínavo a divák by cítil všadeprítomnú hrôzu, nad podobnými nedostatkami by nemal čas, ani chuť premýšľať.

Z bojov s Trollom vyplýva, že nórska armáda disponuje iba niekoľkými vojakmi, zvyšok zrejme išiel vypomôcť Japonsku pri boji s Godzillou, prípadne ďalšie tisíce museli ísť do New Yorku, kde asi zase vyčíňa King Kong, prípadne mimozemšťania, alebo obrovské mravce. Z nepresvedčivého rozprávania nie je zrejmé, o čo ústrednej dvojici ide, preto aj samotný záver pôsobí zmätočne.

Aby sme ale iba nehanili, Troll má niekoľko kladných stránok. Uthaug je dostatočne zručný režisér, aby dokázal zakryť nedostatok financií slušnou výpravou (krásna nórska príroda), skvelou atmosférou a predovšetkým relatívne celistvo pôsobiacim príbehom (film tak rýchlo ubehne). To ale iba za predpokladu, že Trolla hodnotíme z hľadiska jeho televízneho pôvodu a pozrieme si ho ako nenáročnú výplň doobedňajšieho, či poobedňajšieho času. Občas sme svedkami aj zábleskov originality. Napríklad využitie zvonov, či lebky pri snahe o nastraženie pascí na antihrdinu, ku ktorému máme ale cítiť aj sympatie, patria k najšikovnejším momentom snímky.

Možno najdôležitejším hodnotiacim kritériom publika bude autorský prístup tvorcov k intertextualite. Film môžete vnímať buď ako naivnú vykrádačku inšpiračných zdrojov, alebo naopak, chápať ho ako prejav lásky tvorcov k monster katastrofickému subžánru, konkrétnym dielam a ich kultovým scénam.

Troll (Nórsko, 2022, 101 min.)
Réžia: Roar Uthaug. Scenár: Espen Aukan, Roar Uthaug. Hrajú: Ine Marie Wilmann, Kim Falck, Mads Sjøgård Pettersen, Gard B. Eidsvold, Anneke von der Lippe, Fridtjov Såheim, Dennis Storhøi, Karoline Viktoria Sletteng Garvang, Yusuf Toosh Ibra