NEUVERITEĽNÉ, ALE PRAVDIVÉ

Quentin Dupieux dokáže nápadito prepojiť fantazijne či hororové prvky so žánrom absurdnej komédie. Vznikajú tak bizarné, avšak zároveň k realite blízke autorské výpovede o človeku. Jeho filmy (Mucha v kufri, Deerskin, Realita) väčšinou neprekročia 90 minút – fungujú ako náhly a svižný komentár patologických spoločenských javov.

Výnimkou nie je ani jeho nová snímka Neuveriteľné, ale pravdivé. Sci-fi komédia o cestovaní v čase je charakteristická – ako aj iné Dupieho filmy – minimalistickou výpravou. Režisér nakrúca nízkorozpočtové projekty a ako autor zastupuje niekoľko pozícií. V prípade tejto snímky sa okrem réžie podieľal aj na scenári, kamere a strihu. Korpulentnosť vysoko rozpočtových sci-fi filmov tu úspešne nahrádza nezabudnuteľná autorská invencia.

Film sa začína v bezstarostne bizarnom duchu – muž v práci sa odpútava vesmírnou strieľačkou Asteroidy; svižná klasická hudba v elektronickom prevedení dodáva titulkovej sekvencii mladistvý ráz. Píše sa rok 2021 a zatiaľ nič nenasvedčuje o tom, že následné minúty budú nemilosrdnou výpoveďou o túžbe po nesmrteľnosti a jednom narcistickom kyborgovi. Dupieho komédia, ktorá je vtipná vo svojej nepredvídateľnosti, funguje zároveň ako trýznivá existenciálna filozofia o strachu zo smrti.

Alain (Alain Chabat) a Marie (Léa Drucker) – manželia v strednom veku – zanechajú dojem spokojného páru. Na predmestí Paríža sa stretnú s realitným maklérom a dohadujú sa o kúpe jedného pompézneho domu. Modernistická stavba je istotne lákavá sama o sebe. Maklér však dvojicu najskôr privedie do pivnice, kde jej ukáže poklop vedúci niekam do podzemia.

Dupieux dokáže udržať pozornosť diváka tým, že ho neustále provokuje k zvedavosti. Podzemný prechod s rebríkom údajne smeruje k niečomu neuveriteľnému, čo zmení život nových obyvateľov domu. Maklér otáľa odhaliť toto tajomstvo, nechce totiž skaziť dojem prekvapenia. Len upozorní, aby sa návštevníci pred vstupom poriadne nadýchli...

Podobná hádanka sa opakuje na konci dňa. K manželom do vily zavíta Alainov šéf a najlepší kamarát Gérard (Benoît Magimel). Jeanne (Anaïs Demoustier) – jeho mladšia partnerka – provokuje svojho milenca, aby hostiteľom odhalil ich nové tajomstvo. Gérard však otáľa a vyhovára sa, že na odkrytie záhady nie v tejto chvíli dostatočná pohoda.

Divák si vďaka poskytnutým indíciám dokáže vytvoriť vlastnú hypotézu o tom, čo by sa za týmto tajomstvo Gérarda a Jeanne mohlo skrývať. O chvíľu sa však ukáže, že všetky odhady boli nespoľahlivé a rozprávanie vyústi do prekvapivej a bizarnej odpovede.

Dupiex odďaľovanie odpovedí na tajomstvá dosahuje pomocou retrospektívnej narácie. Režisér rozprávanie niekedy náhle preruší a až neskôr sa pomocou retrospektív vráti v čase a poskytne divákovi chýbajúce informácie. Autor týmto odkladaním odpovedí na neskôr udržuje divákovu zvedavosť a podnecuje ho k vlastným špekuláciám.

Keď Dupiex vyloží podivnosti na stôl, príliš sa nad nimi nepozastavuje a prijíma ich ako súčasť reality. Jeho vedecko-fantastická komédia nie je výpoveďou o vzdialenej budúcnosti, ale o všade a vždy prítomnej ľudskej malichernosti. Neuveriteľná bizarnosť je v skutočnosti horkou pravdou o mnohých z nás.

V Dupieho autorskej snímke je presvetlený pastelový obraz metaforou planej ilúzie šťastia. Technický pokrok či podivuhodný „dar“ skrytý v pivnici, prináša len nevyliečiteľný sen o utópii. Marie sa pokúša „zázračnou“ cestou zvrátiť tikot svojich biologických hodín. Ponorená do strachu o svoje ego však fajčí jednu cigaretu za druhou. Pod pozláteným povrchom sa skrýva rozkladajúce sa telo a ešte viac zhnitá myseľ.

V nápaditej excentrickej komédii vyvstávajú otázky o podstate človeka. Čo znamená byť muž? Spočíva esencia muža v „nad-mužských“ sexuálnych predispozíciách? Gérard je o hodnote a výnimočnosti svojej super-sexuality presvedčený.

Dupiex nám ukazuje, že táto samoľúbosť a túžba po večnom sexuálnom výkone, je v skutočnosti len prejavom neprekonateľnej slabosti. Gérardova nevyliečiteľná túžba po mladších partnerkách je zúfalým únikom pred starobou a neúčinnou terapiou zo strachu zo smrti.

Najrozumnejšou postavou zostáva susedova mačka. Tá sa do vily občas zatúla a uhrančivo hľadí na Alaina. On tuší, že sa mu zviera snaží svojou mlčanlivou rečou niečo povedať, nevie však čo. Mačacie tajomstvo zostane na pozadí, pozorný divák však odhalí nenápadnú odpoveď.

V Dupieho snímke prvky excentrickej komédie a vedecko-fantastických prekvapení neplnia funkciu prázdnych atrakcií. Sú katalyzátormi satirického exkurzu do ľudskej samoľúbosti, zakomplexovanosti či strachu o vlastné ego. Snímka Neuveriteľné, ale pravdivé nám naznačuje, že smrť je nie len nutná, ale aj hodná prijatia – presne tak, ako to robí nikam sa neponáhľajúca mačka.

Incroyable mais vrai (Francúzsko / Belgicko, 2022, 74 min.)
Réžia: Quentin Dupieux. Scenár: Quentin Dupieux. Hrajú: Alain Chabat, Léa Drucker, Benoît Magimel, Anais Demoustier ...