KÚSOK NEBA

Život, láska a smrť v lone dych berúcej prírody. Druhý celovečerný film švajčiarskeho režiséra a scenáristu Michaela Kocha (Marija) ponúka povznášajúci aj devastujúci príbeh vzťahu podrobeného tej najťažšej skúške. Film nabitý dlhými zábermi, fatalitou života a silnými výkonmi amatérskych hercov mal premiéru na tohtoročnom Berlinale. Odniesol si odtiaľ Strieborného medveďa – Špeciálne uznanie poroty. Práve teraz film môžete vidieť aj vo vybraných slovenských kinách.

Život v malebných švajčiarskych horách pôsobí romanticky, no každodenná realita práce na statku, pri dreve či kosení miestnym zas tak veľa príležitostí na romantiku neponúka. O to vďačnejšia je mladá slobodná matka Anna (Michèle Brand) za vzťah s tichým, ale pracovitým a milujúcim Marcom (Simon Wisler), ktorý do dediny prišiel z nížin ako výpomoc miestnemu statkárovi.

Zamilovanú dvojicu čaká svadba a zdá sa, že by ich život už ani nemohol byť krajší. No všetko sa zmení v deň, keď Marco spadne na motorke. Nehoda síce nie je vážna, no lekári pri rutinných vyšetreniach náhodne odhalia príčinu jeho dlhodobých migrén: Je to rozsiahly nádor na mozgu, ktorý treba riešiť radikálnou operáciou.

Zákrok síce Marcovi zanechá na hlave nepeknú jazvu, no dvojici aspoň na chvíľku vracia optimizmus. Žiaľ, radosť netrvá dlho. Choroba sa čoskoro opäť ohlasuje a, čo je horšie, výrazným spôsobom začína ovplyvňovať Marcovu osobnosť. Vo chvíli, keď sa jeho impulzívne správanie stáva reálnou hrozbou pre Anninu malú dcérku Juliu, je čas urobiť to najťažšie rozhodnutie...

Kúsok neba je film plný paradoxov: Na jednom plátne sa v ňom stretáva prakticky všetka krása aj ohyzdnosť života. Nie však ako šokujúce kontrasty, ale ako dve neodlúčiteľné strany jednej mince, jedného dokonale harmonického, a predsa krutého a nespravodlivého celku. Život v horách sa riadi striedaním ročných období a rovnako nevyhnutné je, zdá sa, aj striedanie etáp v životoch ľudí a zvierat. Vidíme to najskôr na príklade kráv, o ktoré sa Marco s až dojemnou empatiou stará, a potom aj na jeho vlastnom osude. Akonáhle prestáva jedinec plniť v stáde svoju úlohu, jeho dni sú, skrátka, zrátané.

Vznešený nadhľad nad týmto kolobehom nezvratných udalostí (aj keď zároveň aj trošku pohrebnú atmosféru) dodáva filmu spevácky zbor, ktorý ho neformálne rozdeľuje na niekoľko kapitol. Texty klasických piesní, ktoré interpretuje uprostred malebných alpských scenérií, tiež čiastočne dopovedajú to, čo film často len naznačuje.

Scenár vo všeobecnosti netrpí na doslovnosť. Hlavné postavy si v priebehu 137-minútovej stopáže vymenia prakticky len niekoľko replík a aj väčšina zásadných zvratov sa deje mimo kamery. I tak však divák nemá dôvod tápať. Presne ako fatálny dej, ktorý zobrazuje, je aj celý film nekompromisne priamočiary.

Kúsok neba je o láske, smrti a prírode. Už menej je však o svojich konkrétnych postavách, čo ho od mnohých iných snímok s podobným záberom trošku odlišuje. O Anne, ale najmä o Marcovi sa mimo ich „tu a teraz” nedozvedáme prakticky nič. Ostávajú tak trochu abstraktnými postavami, ktoré môžu divákovi pripadať príťažlivo tajomné, ale aj odťažité a nečitateľné. Na druhej strane sú však dobre a autenticky stvárnené – najmä s ohľadom na skutočnosť, že ich predstavitelia nie sú žiadni profíci, ale lokálni neherci (Michèle Brand je študovaná architektka z malej alpskej dediny, Simon Wisler má v horách svoj statok so zvieratami).

Film, žiaľ, asi nemálo divákov stratí pre svoju dĺžku a rozvláčnosť, ktorá síce k jeho meditatívnemu obsahu celkom pasuje, no je predsa len ťažšie upozerateľná.

Kúsok neba je, v každom prípade, dráma, ktorá zanechá svoju stopu, či už v podobe prekrásnych obrazov, intenzívnych emócií (ktoré, paradoxne, podáva bez akejkoľvek drámy) alebo silného odkazu či možno skôr pripomienky, že sme napriek všetkým našim túžbam a plánom stále na tomto svete len zrnkami piesku.

Drii Winter (Švajčiarsko / Nemecko, 2022, 137 min.)
Réžia: Michael Koch. Scenár: Michael Koch. Hrajú: Michèle Brand, Simon Wisler, Elin Zgraggen, Daniela Barmettler, Josef Aschwanden ...