BLÍZKO

Ak dievčatá neustále spolu trávia čas a smejú sa vzájomne na svojich poznámkach či vtipoch, ich okolie sa nezamýšľa nad ich sexualitou. Takmer vôbec sa nedebatuje o tom, či ide o bežné kamarátstvo, alebo je v tom aj niečo viac. V prípade dvojice násťročných chlapcov však tento prúd otázok a asociácií prichádza akosi mimovoľne. Prečo je jedna náklonnosť všeobecne akceptovaná a druhá je už v zárodku podrobovaná vonkajšiemu tlaku, ktorý častokrát prerastá do nenávistnej šikany?

Belgický režisér Lukas Dhont debutoval v roku 2018 drámou Dievča o trans baleríne Lare, ktorá sa postupne zžíva so svojím telom a identitou, hľadá sa. Vo svojom iba (!) druhom celovečernom počine Blízko rozpracoval podobný motív. V centre príbehu stoja dvaja trinásťroční chlapci – Leo (Eden Dambrine) a Rémi (Gustav De Waele). Ako najlepší kamaráti robia viacmenej všetko spolu a vo všetkom sa aj vzájomne podporujú.

Chodia spolu na výlety, bicyklujú, snívajú o spoločnej (?) budúcnosti, vymýšľajú rozmanité hry... Avšak nástupom do novej školy sa ich nerozlučné puto postupne pod tlakom mení a pretŕha. Snímka Blízko mimoriadne emotívne nazerá na tenkú hranicu medzi priateľstvom a láskou, a na uvedomovanie si vlastnej identity. Na plátno prináša tichý a hlboký smútok plný popierania, viny, samoty... ktorý končí dôležitým odpustením.

Leo je synom farmárov. Spolu s bratom pomáhajú rodičom na poliach so sejbou a zberom kvetov rôzneho druhu. Rémi je hudobne nadaný a jedináčik. Obaja sú rodičmi nadovšetko milovaní. O ich nekonečne silnom priateľstve svedčia spontánne naháňačky lúkou, spoločné prespávačky, snívanie. Spolu sa hrávajú imaginárne hry plné nápadov a detských výmyslov. Na všetko si vystačia sami, len so svojou fantáziou.

Obaja z dvojice sa blysli vynikajúcimi hereckými výkonmi. Vo filme takmer nezídu zo záberu. Hoci sa príbeh sústredí najmä na nich, všetci obsadení herci, zvlášť Émilie Dequenneovú v úlohe Sophie – Rémiho matky, sú vo svojich roliach presní a autentickí. Sophie, ktorá sa dostáva viac do deja až v druhej polke, svoje prežívanie smútku a neprijatia podáva rovnako odzbrojujúce ako Leo.

Na filme je potrebné rovnako vyzdvihnúť dojímavú hudbu Valentina Hadjadja a pôsobivú obrazovú výpoveď kameramana Franka van den Eedena, ktorému sa jedinečným spôsobom podarilo zachytiť vnútorné prežívanie hlavných protagonistov. Na jednej strane kamera romanticky zachytáva ich tenké utekajúce nohy a ostré lakte kmitajúce ponad zakvitnuté lány kvetov, na strane druhej rovnako autenticky sleduje letmé a kradmé pohľady či klaustrofobický priestor hokejovej prilby, ktorá sa stala pre Lea miestom vzdoru a úniku. Napriek tomu, že van den Eeden zábery opakuje, vôbec nepôsobia nudne. Z obrazov priam cítiť stupňujúce sa vnútorné zmeny v správaní oboch z dvojice. Eedenova kamera akoby rozprávala. Bez slov.

Na začiatku filmu sme svedkami krásneho a čistého priateľstva, ktoré každému pripomenie bezstarostné detstvo alebo detstvo, o ktorom sníval. Detstvo, kde je dobre, teplo a bezpečne. Ale zrazu to príde. Začnete sa budiť v posteli, nemôžete spať, niečo vás trápi a neviete, čo to je. Tak ako Leo pozoruje spiaceho Rémiho a spýta sa obligátnu otázku: Spíš? Nie je to naivné. Je to výborne odpozorované a predovšetkým vynikajúco zahrané.

Každému z nás sa to stalo. Leo a Rémi sa často kamarátsky objímajú a šepkajú si svoje aktuálne pozorovanie sveta. Sú si blízki. Mentálne aj fyzicky. Počas prázdnin prespávajú u seba doma večer čo večer. Čo si každý z chlapcov o ich vzťahu myslí, nevieme. Ani oni si to nepovedia. Rodičia priateľstvo podporujú. Až v škole narazia na homonegatívne narážky a podozrenia rovesníkov, ktoré ich vzájomnému „hľadaniu sa“ rozhodne nepomôžu.

V momente, keď Leo pociťuje, že sa medzi ním a Rémim vytvára niečo hlbšie, odťahuje sa a reaktívne si upevňuje svoju maskulinitu. Či sa obáva viac odhalenia svojej identity alebo straty pozície v triednom kolektíve, nevedno. „Ste pár?“ – pýta sa chichotajúca sa skupina školáčok na ich novej strednej škole. Vonkajší tlak vyvoláva stále viac a viac mikroreakcií a vzájomných miniagresií, ktorých dopad si všetci uvedomujú až vtedy, keď je už neskoro...

Dráma Blízko funkčne a aktuálne pracuje s rodovými rolami, identitou a prostredím, v ktorom aj jediná otázka môže spustiť sériu nenávratných udalostí. Režisérovi Lukasovi Dhontovi sa podarilo mimoriadne sugestívne vybudovať príbeh chlapčenského priateľstva a s presnosťou chirurga načasovať dramatickú a následnú katarziu.

Film Blízko získal na filmovom festivale v Cannes Veľkú cenu poroty a za Belgicko je nominovaný na medzinárodného Oscara. Lukas Dhont má našliapnuté na sľubnú kariéru a my sa môžeme len tešiť na jeho ďalšie výnimočné diela. V našich klubových kinách titul uvidíte od 2. marca 2023.

Close (Belgicko / Holandsko / Francúzsko, 2022, 105 min.)
Réžia: Lukas Dhont. Scenár: Lukas Dhont, Angelo Tijssens. Hrajú: Léa Drucker, Kevin Janssens, Émilie Dequenne, Igor van Dessel, Eden Dambrine, Gustav De Waele