VEĽRYBA |
VEĽRYBA |
Darren Aronofsky často vystavuje svoje postavy preťažkým telesným a psychickým skúškam. V prípade Requiemu za sen je to drogová závislosť, vo Wrestlerovi zápas s telom starnúceho športovca a v Čiernej labuti posadnutosť baletky. V podobnom duchu sa nesie aj Veľryba – komorná dráma-mystérium o obéznom lektorovi literárnej esejistiky, čeliacom srdečným problémom a nenávisti vlastnej dcéry. Brendan Fraser bol za stvárnenie tejto postavy ocenený Oscarom za Najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe.
Adaptácia divadelnej hry Samuela D. Huntera (autor sa podieľal na scenári filmu) sa takmer celá odohráva v jednom byte – životnom javisku tristo kilového Charlieho. Osamotený učiteľ sa po samovražde milenca citovo zrútil a jedlo sa mu vymklo z rúk. Pri výbuchoch smiechu mu krvný tlak stúpa na smrtiace maximum a jeho zlyhávajúce srdce je odovzdané zúfalej pomoci Charlieho blízkej priateľky Liz (Hong Chau). Každý jeho pohyb vyvoláva záplavy potu; každá nová citová rana ústí do ďalšieho prejedania.
Aronofsky zobrazil obezitu ako odstrašujúci a nechutný fenomén, zároveň však do filmu vniesol humanistický pohľad. Každá zo šiestich postáv trpí potrebou niekoho zachrániť; dokonca aj poslíček s pizzou sa neustále z poza dverí ubezpečuje, či záhadný muž, ktorý nikdy nevylieza zo svojho úkrytu, nepotrebuje pomoc. Neodbytný misionár Thomas (Ty Simpkins) je presvedčený, že jeho apokalyptické posolstvá privedú Charlieho k spásonosnej viere a sám Charlie je ochotný obetovať svoj život pre dospievajúcu dcéru Ellie (Sadie Sink).
Potreba niekoho zachraňovať súvisí s témou viny, ktorá sa ani zďaleka netýka len Charlieho minulosti. Aronofsky nám ukazuje, že vykúpenie sa neuskutočňuje podľa apokalyptických očakávaní náboženskej sekty. V tejto dialogickej hre je prekliata dcéra paradoxne nositeľkou spásy a starostlivý dobrák sa prejaví ako zbabelec, ktorý neuspeje ani v tom najmenšom teste svojho domnelého humanizmu.
Napriek potenciálu vzbudzovať v divákovi empatiu, niektorí kritici Veľrybu odsúdili za nehumánnu prezentáciu obezity. Vo filme nevideli poľudštenú výpoveď o obéznych ľuďoch, ale považovali ho za povrchný a stigmatizujúci obraz domnienok chudých. Podľa tohto názoru je Charlie vyfantazírovaná postava vytvorená chudým človekom. Je to potvrdenie mylných predstáv o tom, ako sa obézni sami previnili za svoje nešťastie.
Je pravda, že Veľryba je v mnohých momentoch nechutným obrazom tristo kilového tela, avšak všetky zmienené kritické námietky vychádzajú z nesprávneho hodnotiaceho prístupu. Predpokladajú, že film bude realistickým dielom alebo nebodaj zhovievavou útechou pre prejedených ľudí. Veľryba nie je ani čírym realizmom (aj keď prvky precízneho realizmu v nej zaiste nájdeme vo Fraserovej maske) a už vôbec nie korektným uctievaním obéznych. Aronofského počin je v mnohých momentoch symbolický. Je štylizovaný do mystéria, v ktorom pri otvorení dverí tajuplne zavanie vietor a zašelestí lístie.
Ilúziu realizmu narušujú „divadelné“ príchody a odchody postáv do Charlieho bytu. Niektoré vzťahy medzi „náhodne“ objavujúcimi sa návštevníkmi pôsobia ako príliš veľký konštrukt. Táto miestami divadelná štylizácia bytu ako javiska nás navádza k tomu, aby sme Veľrybu nevnímali ako prostú psychologickú drámu, ale čítali ju metaforicky.
Symbolická je práca s kontrastom medzi úvodnou krajinou a Charlieho stiesneným bytom. Tmavý interiér je až neúnosne temný a neprestajný dážď kvapkajúci na okná len prehlbuje smútok postavy čakajúcej na príchod svetla. Tieto umelecké prostriedky nás provokujú k tomu, aby sme Veľrybu nečítali len ako sociálnu drámu.
Kľúčovým motívom filmu je text – literárna esej aj Biblia. Esej môže byť napísaná ako racionálne pojednanie či súhrn informácií; vtedy však nevypovie nič o osobnom postoji svojho autora. Tak to činia mnohí Charlieho študenti. Biblia je pôvodne autentické svedectvo plné kontradikcií; túto jej živosť však môže umŕtviť dogmatický výklad, presne tak, ako v chápaní misionára Thomasa.
Charlie je naopak nietzscheovskou postavou túžiacou po autentickom výklade skutočnosti, literatúry a náboženstva. Rozprávaním prestupuje esej o Bielej veľrybe Hermana Melvilla, ku ktorej sa Charlie častokrát navracia ako k bytostne osobnému zamysleniu nad týmto románom. Úprimne vyrieknuté slovo je pre Charlieho spásonosné. Nie je podstatné, či pochádza z biblického alebo iného literárneho zdroja. Rozhodujúce je, aby v ňom dýchal život zo všetkou svojou rozporuplnosťou.
Film vyzdvihuje túto silu slova – idey – nad nemotornú telesnú hmotu. Slovo však nemôže zostať na papieri ako mŕtva informácia, ale musí byť vyrieknuté z hĺbky duše a preniknúť do života.
The Whale (USA, 2022, 117 min.)
Réžia: Darren Aronofsky. Scenár: Samuel D. Hunter. Hrajú: Brendan Fraser, Sadie Sink, Ty Simpkins, Hong Chau, Samantha Morton, Sathya Sridharan, Jacey Sink, Wilhelm Schalaudek