SUZUME

Keď sa nám Hayao Miyazaki odporúčal do penzie (nebojte, tento rok ešte jednu novinku doručí), hľadal som nového japonského tvorcu. A objavil som borca Makoto Shinkai. Má za sebou skvostné filmy rozličného rozsahu (odporúčam Záhradu slov, ktorej stačí 46 minút) a zažiaril najmä poslednými kúskami Your Name (môj film roka 2017) a Weathering With You (nemenej dobrá vec).

Preto je úžasné vidieť, že jeho najnovší počin, ktorý zbúral japonské i čínske kiná, súťažil dokonca na Berlinale v hlavnej kategórii, prichádza aj do našich kín. Je to špičková ukážka aktuálnej japonskej tvorby a šanca ochutnať, čo je ich blockbuster. Nenechajte sa tradične zmiasť veselými postavičkami či animáciou, Shinkai prináša opäť jeden silný, dospelý príbeh.

Z prológu vám veľa jasné nebude (malé dievčatko kráča opustenou krajinou), ale scény pred názvom filmu začnú odkrývať prvé indície. Hlavnou hrdinkou je 17-ročná Suzume, ktorá žije v malom meste so svojou tetou. A letargia mladosti sa zrazu končí príchodom neznámeho mladíka hľadajúce ruiny. Keď ho navedie do starých kúpeľov za mestom, krátko na to uvidí Suzume obrovskú entitu, čo sa blíži k mestu. Keď sa rozbehne do kúpeľov, objaví mladíka snažiaceho sa zavrieť akési dvere. Netrvá dlho a mladík Sota Manakata sa zmení na detskú stoličku. Začína dlhá cesta po Japonsku, kde Suzume so stoličkou naháňa malé mača a objavuje ďalšie tajomstvá za magickým dverami...

Hrozba v tvare červa? Chlapec ako trojnohá stolička? Magické dvere na opustených flekoch Japonska? Dievča cestuje cez ostrovy len tak? To sú predsa bežné scenáristické ťahy Makoto Shinkaia, ktorý sa s divákom nemazná a chce ho prekvapovať. Skladá si dej po svojom a ešte aj tá úplne prvá sekvencia zapadne do celkového deja a možno vám splní želanie, ktoré máte aj vy sami a chceli by ste ho prežiť.

Suzume je ďalšie originálne dielo režiséra, hoci spočiatku sa zdá, že nedosiahne "wow momenty" ako predchodcovia. Azda sa magické dvere na prvé počutie nedokážu vyrovnať výmene tiel (Your Name) či dievčaťu ovládajúcom počasie. Ale Suzume má inú štruktúru, hoci o fantastické prvky nie je núdza. Shinkai sa s väčšou mierou dotýka aj reálnych udalostí, ktoré zmenili tvár Japonska nedávno i v dávnej minulosti. A nie je náhoda, že prepojenie sa týkajú veľkých zemetrasení...

Snímka sa dá rozdeliť na dve polovice – prvou je naháňačka po Japonsku po mačiatku i nachádzaní dverí. Tie však neslúžia iba ako typické portály do magickej zeme a ich zatváranie má svoj zmysel. Paralelne je aj samotná cesta Suzume funkčnou alegóriou na putovanie, dospievanie a formovanie osobnosti. Že sa popritom aj zamiluje do mladíka, čo aktuálne vyzerá ako stolička (ale inak je vysokoškolák, ktorému hrozí prepadnutie), je bonus, ale nečakajte typickú lovestory. Je však náramne zaujímavé sledovať, ako sa dokážu city vytvárať aj bez fyzickej predlohy a niekedy stačí len hlas i prítomnosť...

Druhá polovica či celá línia štartuje po majestátnej sekvencii v Tokiu a začne sa ešte viac sústrediť na abstraktné témy jednotlivých postáv. Nielen Suzume a Sota, väčší priestor získa teta Tamaki či kamoš Tomoya. A zrazu roadmovie pokračuje do rodného mesta a musíme sa vysporiadať s vážnymi témami. Ako žiť po strate blízkych? Ako ju prežíva malé dievča a ako sestra, ktorá sa obetuje pre výchovu netere? Shinkai vzdáva hold téme straty i opustenia, čo ukazuje aj na miestach, kde sa objavujú dvere. Keď niečo začína, má majestátne otvorenie a fanfáry – keď niečo končí, chradnúcim tempom mizne...

Samozrejme, Suzume naplno odkrýva vzťahy svojich postáv: rodinné, ľúbostné i kamarátske. Práve otázka straty je však úzko prepojená s reálnou katastrofou, ktorá ťaží nejednu generáciu Japoncov: ako kedysi veľké zemetrasenie v Kantó oblasti, kedy vyhorela väčšina Tokia (1923) či nedávne v Tohoku (2011, u nás známe kvôli Fukushime). To je novinka aj pre Shinkaia, ktorý niektoré fantasy prvky dá bokom v prospech vyrovnávania sa s reálnymi tragédiami v životoch postáv.

Že výborná animácia prináša množstvo mimoriadnych momentov a jemná remeselne precítená štylizácia vždy poteší, netreba ani zdôrazňovať. Čo je však dôležité, je mať šancu zažiť Suzume v kvalitnom kine s kvalitným zvukom. Ide opäť o jeden z tých filmov, ktorý sa vám po dopozeraní zaryje do pamätí a aj keď už poznáte jeho pointy, viete si ho pokojne užiť znova a znova. Toto anime nepatrí na obrazovky mobilov, doslova si pýta sústredené publikum pred veľkým plátnom.

PS – V slovenskom CinemaCity sa mihla aj 4DX verzia, ktorá ešte viac umocňuje zážitok. Ak ju ešte nájdete, neváhajte s jej návštevou. Podobne ako kedysi pri Weathering With You, aj tu si veľmi užijete elementy počasia či akcie. Najsilnejším trikom filmu je popri kývaní sedadiel práve vietor, ktorý je prepojený s magickými dverami. Vodné efekty neťahajú taký prím, ale hýbajúce sedadlá obohatia pár scén. Prekvapivé sú práve tie prechody: film má milé civilné scény bez efektov a do toho prídu intenzívne sekvencie, kde sa 4DX sála dokáže vybúriť.

Suzume no tojimari (Japonsko, 2022, 122 min.)
Réžia: Makoto Shinkai. Scenár: Makoto Shinkai. V originálnom znení: Nanoka Hara, Hokuto Matsumura, Eri Fukatsu, Shôta Sometani, Sairi Itô, Kotone Hanase, Kana Hanazawa, Ryunosuke Kamiki, Ann Yamane, Akari Miura, Nichole Sakura ...