MLADÍ MILENCI

Štyridsiatnik Pierre stretáva ženu svojho života. Má to však hneď dva háčiky: Pierre je už šťastne ženatý a jeho femme fatale má sedemdesiat. Zdá sa vám to neuveriteľné? Nuž, vo francúzskej romantickej dráme Mladí milenci je samotná zápletka ešte jednou z tých realistickejších vecí. Film režisérky Carine Tardieu sa nás pokúša presvedčiť, že láska ani vášeň nemajú dátum exspirácie. No i keď tejto sympatickej myšlienke divák iste rád uverí, Mladí milenci sú prehliadkou klišé, ktoré jej robia skôr medvediu službu. I tak však film prináša viacero zaujímavých podnetov a úvah, ktoré nie sú celkom márne.

Uznávaný onkológ Pierre (Melvil Poupaud) má neľahkú úlohu vyprevadiť zo sveta matku svojho kolegu a priateľa (Sharif Andoura). Pri tej príležitosti sa však v nemocnici stretáva s jej najlepšou priateľkou, architektkou Shaunou (Fanny Ardant). Staršia, no nesmierne elegantná žena s výraznou charizmou mu padne do oka. Jeho pacientka však ešte v tú noc zomiera a s ňou sa z Pierrovho života vytráca aj Shauna.

O dlhých pätnásť rokov neskôr ich však náhoda spojí ešte raz – a na magickej príťažlivosti, ktorú Pierre k Shaune predtým cítil, sa evidentne nič nezmenilo. Tentokrát ju už ale zmiznúť nenechá a vyhľadáva každú zámienku a príležitosť, aby sa mohli opäť vidieť.

Netrvá dlho a platonická príťažlivosť prerastie do mileneckého pomeru. Nebude to však také jednoduché. Pierre má doma manželku Jeanne (Cécile de France) a dve deti, no a Shaunu o bezstarostnosť oberajú s vekom sa zhoršujúce zdravotné ťažkosti. Vie láska naozaj hory prenášať? Má tento vzťah šancu a zmysel? A dokáže ho prijať okolie?

Na tom, že niektorým mužom imponujú staršie partnerky nie je nič zvláštne ani šokujúce. Že sa však do staršej ženy zamiluje muž, ktorý je už sám v zrelom veku a je pre ňu ochotný opustiť vlastnú rodinu, to už predsa len nebude celkom bežnou záležitosťou. Tvorca, ktorý sa na takejto zápletke rozhodne vystavať celovečerný film, má pred sebou neľahkú úlohu presvedčiť diváka o tom, že sa jej vôbec dá uveriť.

Režisérka Carine Tardieu sa rozhodla „predať” divákovi tento koncept predovšetkým cez krásu, šarm a charizmu svojej hlavnej hrdinky. Shauna v podaní Fanny Ardant je naozaj žena, ktorá fyzickým pôvabom môže konkurovať aj o generáciu mladším dámam. A keď k tomu pridáme, že je tiež skúsenou architektkou, ktorá sa teší uznaniu aj obdivu, je finančne nezávislá a dokonale sa o seba stará, naozaj Pierrovi môžeme len ťažko vyčítať, že sa do nej zapozeral. Spôsob, akým sa táto príťažlivosť bude vyvíjať ďalej, už však taký presvedčivý nie je.

Pierre po prvom rande dokonale stráca hlavu a hádže za plece rodinu aj najbližšieho priateľa, len aby mohol tráviť čas s novou milenkou. Vekový rozdiel medzi nimi nie len že sám nerieši, ale zdá sa, akoby ani nechápal, že sa nad ním môže pozastavovať okolie. Nedbá teda na diskrétnosť a nechá svet, aby sa s tým popasoval, ako chce. Bude však divák naozaj veriť, že sa až takto bezhlavo správa zrelý štyridsiatnik, otec, racionálny lekár a výskumník?

Shauna je v citoch zdržanlivejšia. Najprv sa jej nechce veriť, že by sa Pierre mohol do nej naozaj zamilovať. Vo svojom veku už, napokon, lásku nehľadala ani nečakala. Nevie, ako reagovať na komplimenty, sex je pre ňu len zahmlená spomienka a vôbec netuší, čo očakávať od budúcnosti.

Je celkom zaujímavé sledovať, ako sa táto postava so svojou znovuobjavenou ženskosťou vyrovnáva, ako na ňu reagujú jej blízki – a možno aj v sebe z pozície diváka skúmať, nakoľko je to pre nás akceptovateľné či znepokojivé. Napokon, čo ak by to bolo naopak: Shauna by bola mladšou ženou a charizmatickým sedemdesiatnikom by bol Pierre? Vnímali by sme ich príbeh rovnako?

Ani Shaune sa nedá príliš zazlievať, že ju Pierre zaujal. Je to fešák so sympatickým zanietením pre svoje povolanie a ona je už roky vdovou bez partnera. Nemá teda veľmi čo stratiť. Naozaj však divák uverí, že sa táto inteligentná, sofistikovaná dáma s množstvom skúseností nepozastavuje nad tým, že za ňou jej milenec uteká od rodiny?

Film sa z nejakých zvláštnych dôvodov, skrátka, vyhýba celkom logickým a praktickým aspektom ústredného vzťahu a miesto nich sa po hlave vrhá do predvídateľných, ale z pohľadu tvorcov zrejme romantickejších klišé (vážna choroba, tragické súvislosti z minulosti podtrhávajúce „osudovosť” vzťahu, a tak ďalej). Vo výsledku však sú hlavné postavy divákovi aj vďaka tomu stále viac cudzie a nesympatické.

Paradoxne, oveľa zaujímavejšie a živšie napokon pôsobia vedľajšie postavy (napríklad aj Shaunina osamelá dcéra či Pierrova manželka, ktorá sa pokúša novú situáciu všemožne spracovať), ktoré film vlastne tak trochu zachraňujú.

Mladí milenci prinášajú zaujímavý námet a určite nie sú vyslovene nudným či bezcenným filmom. Zo svojej zápletky však mohli vyťažiť oveľa viac než len nemastnú-neslanú melodrámu o nevyrovnanej osudovej láske, ktorá prekoná (či odignoruje) všetky prekážky.

Les jeunes amants (Francúzsko / Belgicko, 2021, 112 min.)
Réžia: Carine Tardieu. Scenár: Sólveig Anspach, Raphaële Moussafir, Agnès de Sacy. Hrajú: Fanny Ardant, Cécile de France, Florence Loiret Caille, Melvil Poupaud, Manda Touré, Sharif Andoura, Clara Choï, Loulou Hanssen ...