NOVÁ HRAČKA |
NOVÁ HRAČKA |
Do kín prichádza remake filmu Hračka (1976), v ktorom hlavnú úlohu stvárnil Pierre Richard. Komédiu sa už v roku 1982 pokúsil variovať americký režisér Richard Donner. Nová hračka – natočená v Paríži britským režisérom Jamesom Huthom – aktualizuje príbeh o ľudskej hračke do dnešnej doby. Film cieliaci deťom či tínedžerom však pochybne kĺže na povrchu.
Snímka otvára otázku o tom, čo všetko sa dá kúpiť za peniaze, a ako ľahko sa jednotlivec v kapitalistickej spoločnosti zriekne svojej tváre. Táto podstatná téma je však postupne odsunutá a nahradí ju nie príliš presvedčivo rozprávaný citový príbeh o vzťahu dlžníka a syna miliardára. Mainstreamová komédia viac ťaží z populárnych hercov Daniela Auteuila a Jamela Debbouzeho než z poučenej spoločenskej reflexie či filmárskej umnosti.
Sami (Jamel Debbouze) a jeho tehotná partnerka Alice (Alice Belaïdi) sa zúfalo snažia zarobiť na predaji čajových kanvíc a aspoň čiastočne splatiť dlhy. Po neúspechoch s týmto malým biznisom Sami dostane prácu nočného dozoru v luxusnom obchodnom dome, ktorý je zlomkom majetku miliardára Philippa Étienna (Daniel Auteuil).
Alexandre (Simon Faliu) – syn najbohatšieho Francúza – si pri návšteve obchodného centra ako darček k narodeninám vyberie nočného strážcu. Zadlžený Sami v tejto ponižujúcej ponuke autokratického chlapca vidí rýchlu cestu k peniazom. Váhavo sa nechá zabaliť do darčekovej krabice a odoslať do rodinného zámku Étiennovcov.
Zatiaľ čo štvrť chudobných prisťahovalcov a ich potomkov je štylizovaná do pestrých farieb, interiér zámku vyniká v expresionistickom štýle tmavých odtieňov. V jedálni dominuje obrovský stôl pohlcujúci postavy, rozľahlé osvetlenie a vysoké okná demonštrujú majestát kapitálu. Nezmyselné umenie a enormne nadhodnotený pisoár čoby socha je emblémom márnivosti miliardárov.
Film vykresľuje spoločnosť ako pyramídu, na ktorej vrchole stojí miliardár Étienne. Všetci nachádzajúci sa pod ním, sú v rôznej miere jeho hračkami. Tí najnižšie sú odsúdení na potupné hry, v ktorých sa zapredanci zriekajú svojej ľudskosti a ponížene plnia priania každého, kto je len o krôčik vyššie.
Film sa bohužiaľ dlho nesnaží držať tohoto sociálne kritického tónu a rozvíja naivný naratív o utváraní priateľstva medzi spoločenskými vrstvami. Predkladá chimérický príbeh o obmäkčení sŕdc mocných arabskými či černošskými prisťahovalcami. Neformálna uvoľnenosť prichádza spolu so Samim do rigidného sveta boháčov ako hojivé uvoľnenie otvárajúce srdce autokratickému Alexadreovi. Od podstatného sociálneho kontextu sa rozprávanie presúva k terapeutickému príbehu o vyrovnávaní sa so smrťou matky.
Nová hračka nevyužíva dostatočne svoj potenciál. Filmu chýba patričná invencia svojho žánru a medzi francúzskymi komédiami sa stratí. Stret mŕtvolného sveta mocných a spontánnej citovosti zadlženého Araba pre úspešnú realizáciu komediálneho žánru nestačí. Tvorcom sa nedá uprieť snaha o zviditeľnenie filmového remesla; dynamický strih či pohyblivá kamera však plnia skôr rolu ozvláštňujúcich atrakcií, ktoré nevyvážia absenciu komických nápadov či plytkú ideológiu.
Z Novej hračky veľmi rýchlo vyprchá snaha o budovanie sociálnej komédie, v ktorej moc peňazí ovláda životy iných ľudí. Tvorcovia namiesto systémovej kritiky prinesú naivnú rozprávku o tom, ako chudobný vo svete mocných využíva pravidlá hry, preberá iniciatívu a nakoniec si dokáže užiť svoju podriadenosť.
Film uspokojí skôr nenáročného diváka, ktorému bude stačiť komická kombinácia rigidného Daniela Auteuila a jeho rozšafného tieňa Jamela Debbouzeho. Mladý divák – ktorému je snímka zjavne cielená – si odnesie len jednoduchú správu o tom, že na rodine záleží viac než na majetku.
Le nouveau jouet (Francúzsko, 2022, 112 min.)
Réžia: James Huth. Scenár: Jamel Debbouze, Mohamed Hamidi, James Huth. Hrajú: Jamel Debbouze, Daniel Auteuil, Simon Faliu, Simon Faliu, Anna Cervinka, Aton ...