REBEL

Belgicko-marocká dvojica režisérov Adil El Arbi a Bilall Fallah skúmajú korene extrémizmu. Ich Rebel nás privádza do obdobia zrodu Islamského štátu. Snímka vybočuje z trendov jednotnej realistickej poetiky, ktorá je pre sociálne-kritickú kinematografiu charakteristická. Tvorcovia dokážu prepojiť sociálny komentár so žánrovou atraktívnosťou a pestrosťou. Kombinácia viacerých štylistických rovín však nebude prijateľná pre každého diváka.

Kamal (Aboubakr Bensaihi) je mladý raper arabského pôvodu žijúci v Belgicku. Keď jeho matka Leila (Lubna Azabal) vidí, ako sa márnotratný syn zaplieta s pouličnými gangami a do obchodu s drogami, prepadne rozčarovaniu. Kamal verí, že sa zo svojho vlastného tieňa dokáže raz vymaniť a získať späť matkinu dôveru. Jeho cesta začína odchodom do Sýrie, kde sa chce zapojiť ako humanitárny pomocník.

V uliciach Rakky vládne fanatizmus. Kolektívna radikalizácia je zahalená vo vznešenom háve lákavej propagandy. Prepadajú jej aj deti, ktoré postupne objavujú sympatie s ideológiou Islamského štátu. Taktiež Kamal onedlho vstúpi do područia džihádistov a nedobrovoľne sa stane kameramanom propagačných videí. Namiesto pôvodne zamýšľanej vízie hrdinstva sa skryje za kameru a zbabelo prizerá všadeprítomnému násiliu.

Keď jeho mladší brat Nassim (Amir El Arbi) uvidí video, v ktorom Kamal popraví bezbranného väzňa, prepadne dezilúzii zo svojho raperského vzoru. Onedlho sa v Belgicku stane korisťou manipulatívnych agitátorov. Zákerní verbovač presvedčuje chlapca o tom, že brat, ktorý strelil bezverca do zátylku, sa v skutočnosti zachoval hrdinsky. Láka ho na prísľub nebeského raja a stretnutia s milovaným bratom.

Rebel reflektuje nedávnu realitu, kedy mladí arabskí muži podľahli sofistikovanej propagande Islamského štátu a odišli z Belgicka či iných európskych krajín, aby sa pripojili k džihádistickej organizácii. Tvorcovia v osobnom filme sprostredkúvajú skúsenosti svojich príbuzných. Podľa vlastných slov poznali mužov podobných na Kamala a Nassima.

Film sa vyhýba lineárnemu naratívu. Retrospektívne rozprávanie až neskôr uvedie videné udalosti do širšieho kontextu. Tento postup umožňuje vidieť situáciu z rôznych uhlov. Tvorcovia na jednej strane demaskujú pokrytectvo radikálnych moslimov, ktorí neváhajú obchodovať zo ženami a porušovať vlastné zákony. Snímka však neustrnie v jednej perspektíve a zobrazí aj iné, mierumilovné podoby islamu. Inými slovami, režijný tandem sa pokúša aspoň čiastočne zachytiť viacvrstevnosť arabského sveta.

Táto rôznorodosť a premenlivosť však niekedy vedie k diskutabilnému až nepresvedčivému vývoju postáv. Premena drogového dílera a rapera na vnútorne silného rebela vzdorujúceho zlu je v rámci žánrovej koncepcie pochopiteľná. Avšak z pohľadu realizmu – ku ktorému sa snímka taktiež hlási – tento naratív pokrivkáva. Je otázne či divák pristúpi na hru nepravdepodobných premien, ku ktorým nás rozprávanie opakovane privádza.

Táto neuveriteľnosť je maskovaná žánrovou či umeleckou štylizáciou. Film kombinuje realizmus, muzikál, vojnový film, thriller a v niektorých momentoch romantický žáner. Rebelovi sa nedá uprieť pôsobivosť akčných sekvencií, v ktorých nás dynamická kamera vťahuje do centra Islamského štátu a ozvláštňujúcich hudobných vystúpení.

Kamalovo politické prebudenie sa odohrá v rapovej muzikálovej scéne. Výrazne sociálne zafarbený prejav mladého rebela je popretkávaný orientálnymi hudobnými prvkami. Reaguje v ňom na pekelnú situáciu v Sýrii a volá po radikálnej odozve. Pôsobivé hudobné vystúpenie používa závratnú estetiku stvárňujúcu svet postavený naruby.

Iným estetickým variantom sú animované medzititulky kombinujúce arabskú kaligrafiu za sprievodu nádherných ženských vokálov. Poetické verše prehlbujú sociálne-revoltujúci príbeh o mytologickú rovinu. Pád syna tak nevyznieva len ako pokles na spoločenské dno či etické zlyhanie, ale aj ako duchovné zblúdenie a volanie po bytostnom sebaurčení.

Rebel s niekedy prehnanou imagináciou nie je dokonalým filmom. Režijnému tandemu sa však nedá uprieť odvaha kombinovať žánre, štýly a rôzne perspektívy. Okrem toho, zložité problémy nie sú v rámci žánrového prístupu povrchne zjednodušené.

Protivojnový film nás odrádza od radikálnosti a poučene vstupuje na pôdu islamského fundamentalizmu. Diváka viac zasiahnu kruté scény mučenia než slasť z napätia thrilleru. Viac než žánrovú rozkoš ponúkne katarznú tragédiu.

Rebel (Belgicko / Luxembursko / Francúzsko, 2022, 135 min.)
Réžia: Adil El Arbi, Bilall Fallah. Scenár: Adil El Arbi, Bilall Fallah, Kevin Meul, Jan van Dyck. Hrajú: Lubna Azabal, Ala Riani, Tara Abboud, Issam Messaoudi, Kamal Moummad ...