OPPENHEIMER

Šesť rokov po Dunkirku sa vracia Nolan do polovice 20. storočia. Príbeh o chlapíkovi, ktorý skonštruoval atómovú bombu, je lákavý a svetové udalosti ho už posúvajú do nebezpečne aktuálnej roviny. Otázky znejú jasne: v ktorej minúte nechá Nolan vybuchnúť atómku a uvidíme to? Od toho sa odvíja všetko: koľko času zaberie príprava? Koľko spytovanie svedomia a dobeh následkov? A bude konečne Oscar pre Nolana??

Ak pôjdete s týmito očakávaniami do kina, je to úplne v poriadku. A predsa budete prekvapení, že Nolan sa rozhodol koncipovať životný príbeh otca atómovej bomby iným spôsobom. Dokonca aj po žánrovej stránke, kde nečakane veľkú stopáž zaberú guľometné dialógy ako zo súdnej drámy.

Sú tu dokonca dva výsluchy, kde sa determinujú dve kľúčové postavy filmu: samotný Oppenheimer vypočúvaný v kutici, kde sa mu snaží niekto prišiť napojenie na komunistov a diskreditovať ho – to je prekvapivý moment, lebo podľa ukážok sa mnohí nádejali, že nemalá časť či ten proces bude o dôsledkoch použitej bomby a azda morálna dilema, či bolo správne ju nasadiť. Druhou postavou – a aj vypočúvaním – je nominácia Lewisa Straussa na ministra, čo by mala byť vopred daná vec, no Nolan práve tam buduje ďalšie napätie a prepája udalosti z minulosti.

Od prvých minút sa nepostupuje lineárne a skáčeme v rôznych dekádach. Áno, veľkú časť môžete brať ako cestu za budovaním atómovej bomby: ako sa dostal Oppenheimer k fyzike, že mu to v labáku dosť nešlo, precestoval kus Európy a narobil si veľa známych, započal kvantovú fyziku v USA. Všetko je prekladané dvomi sedeniami, kde Nolan nešetrí menami, spojitosťami a je na vás, aby sa ste sa maximálne sústredili, aj si zapamätali všetko podstatné.

Vnútorná dynamika filmu ukáže silné momenty hneď v prvej polhodine, keď vidíme brilantné prestrihy ako to páli v Oppenheimerovej mysli a bádanie ho nedokáže nechať spať. Efektné revúce sekvencie vyniknú v hlučných sálach a práve tam sa skrýva aj dôvod prečo ísť do kina a nečakať pol roka na domáce kukanie. Lebo Nolan presne vie, že keď diváka udrží v strehu, či už z laboratórií alebo neskôr budovania púštneho mestečka Los Alamos, pridá aj jednotlivé testy a výbuchy, vtedy oceníte každý meter a reprák naplno.

Že je to precízne spracovaný film, ktorý sa nimrá v detailoch, o tom niet pochýb. Dialógov je miestami až príliš a bežný divák možno po hodine či dvoch vypne, ale vtedy akoby Nolan vedel zaradiť výborný moment v štýle „ideme niečo testovať“. Na druhej strane tempo spomaľuje množstvo postáv, ktoré sa stále pridávajú a objavujú aj v druhej polovici. Akoby si to aj režisér sám uvedomil, takže niekedy nám vrhne sekundové flashbacky na minulú scénu alebo moment, nech si aj menej pozorný divák doplní kontext.

Cillian Murphy alias Robert Oppenheimer ťahá maximálny výkon (oscarová nominácia zrejme istá) a skoro nezlezie z plátna. Nolan mu ide absolútne pod kožu, nešetrí ho, nechá ho chybovať, starnúť, prejsť milostné
avantúry i pohľad na manželstvo, kde parádne hrajú Florence Pugh a ešte lepšie Emily Blunt (má väčší priestor). Našinec by až nečakal, že Nolan zvláda aj romancu či city, no nezabudnime, že dokáže vykresať hocičo napínavé i citlivé.

Z množstva iných hercov samozrejme vyčnieva Robert Downey, Jr. (asi druhá najväčšia postava filmu), Matt Damon a osobne sa mi po rokoch pozdával aj Josh Hartnett. A nehovorím o drobných rolách Jasona Clarka, Rami Maleka či Kennetha Branagha. Keďže postáv je tu veľa, každý sa zhostil niekoho iného a funguje to.

Rovnako aj celá formálna zložka filmu. Kamera Hoyte van Hoytemu opäť skúša rozličné zábery a pridáva na dynamike najmä v prvej polovici (ale aj testovacom výbuchu). Strih Jennifer Lame je neuveriteľný, prvá polhodina je taká zbesilá, že si poviete, také tempo sa tri hodiny vydržať nedá (a fakt film spomalí).

Hudba Ludwiga Goranssona mieša rozmanité motívy – z Teneta si zobral iba pár tónov, má slušný talent. To všetko zrejme prispeje k 6 či 10 oscarovým nomináciám a je zrejmé, že Oppenheimer bude hrať tento rok o veľa.

A predsa je to film, ktorý bude trošku rozdeľovať divákov. Niektorým príde dosť chladný, iným ukecaný, ďalší budú hľadať viac výbuchov alebo budú prekvapení, že Nolan pustil uzdu fantázii aj neprístupnosti (pohľad na nahé telá či istú súlož v sieni). Na druhej strane je to absolútne špičkové kino, ktoré príde raz za dlhý čas, až roky.

Takže všetky tie reči, či si vybrať Barbie alebo Oppenheimera nie sú na mieste a treba ísť na oba. Dokonca by som poradil, že Oppenheimer je povinný kinozážitok hodný výletu do IMAX, keďźe kamerovo-vizuálna stránka diela je mimoriadna. Toto je kino, ktoré vám dovolí zabudnúť na domáce problémy a ponorí vás do úplne iných, globálnych. A opäť raz nie je márne pozrieť sa veľmi podrobne na to, kde a ako začali.

Oppenheimer (USA / UK, 2023, 180 min.)
Réžia: Christopher Nolan. Scenár: Christopher Nolan. Hrajú: Cillian Murphy, Emily Blunt, Robert Downey, Jr., Matt Damon, Rami Malek, Florence Pugh, Kenneth Branagh ...