ÚSVIT

Píše sa rok 1937 a do Svitu, ospalého mestečka pod Tatrami, prichádza mladý továrnik Alois (Miloslav König). Za úlohu dostal vybudovať tu moderný priemyselný komplex po vzore zlínskeho „zázraku” Tomáša Baťu. Sprevádza ho krásna, ale tiež vzdelaná a ambiciózna manželka Helena (Eliška Křenková), ktorá každú chvíľu porodí svojho prvého potomka. K rozvoju miestnej komunity by chcela prispieť vybudovaním modernej zdravotnej kliniky.

Veľké plány však naruší šokujúci nález: V kope piesku na dvore priamo uprostred továrne ktosi zanechal mŕtvolu novorodenca, ktorý trpel vzácnou poruchou – hermafroditizmom. Kto ho tam pohodil a ako sa s tým miestna spoločnosť a vedenie fabriky vysporiada?

Ambiciózna československá dráma režiséra Mateja Chlupáčka a scenáristu Miroslava Šifru Úsvit nás síce pozýva do minulosti, no témy, ktoré prináša, sú vysoko aktuálne aj dnes. Po svetovej premiére na festivale v Karlových Varoch a slovenskej premiére na piešťanskom Cinematiku film konečne dorazil aj do bežnej kinodistribúcie.

Továrňou aj jej širokým okolím sa začínajú šíriť fámy, že sa na je pôde našlo monštrum. Pošuškáva sa tiež, že narodenie intersexuálneho dieťaťa mohlo mať čosi spoločné s toxickými látkami, s ktorými sa v nej pracuje. Továreň sa však nezaobíde bez ochoty miestnych, od ktorých potrebuje vykúpiť okolité pozemky.

V záujme promptného vyriešenia ošemetnej záležitosti teda do Svitu prichádza dvojica tajomných vyšetrovateľov (Milan Ondrík, Marián Mitaš), ktorí sa ubytujú priamo v dome Aloisa a Heleny. Zdá sa však, akoby už pri svojom príchode presne vedeli, ako to všetko bolo a do niekoľkých dní prinášajú výsledky. Helena vie, že ich závery nemajú logiku. Ako to však dokázať – a komu, keď skutočná pravda nikoho nezaujíma?

Film Úsvit je po vizuálnej stránke presvedčivo ukotvený v medzivojnovej ére. Dobové interiéry starých víl, spoločenských sál a hotelov, typicky baťovské industriálne priestory, ale tiež idylické zábery Tatier zbavených nánosov masového turizmu diváka spoľahlivo prenesú v čase. Napomáhajú tomu tiež krásne kostýmy, staré šlágre prehrávané na gramofónoch či mäkké hnedé svetlo, ktoré evokuje pocit, akoby sme si listovali starým fotoalbumom.

Témou, ale najmä jej uchopením je však Úsvit neomylne moderný, ba priam vysoko aktuálny, trefne reflektujúc sentimenty, ktoré zažívame práve tu a teraz. Názov filmu je pekná slovná hračka. Zahŕňa názov mesta, s ktorým je dej úzko spätý, ale zároveň tiež akýsi prerod, precitnutie, nový svet, do ktorého sa v ňom spoločnosť má každou chvíľou prebudiť. Paradoxne, každý vo filme pod týmto „úsvitom” vidí niečo iné: vedenie továrne prosperitu a industrializáciu, Helena tolerantnú spoločnosť, v ktorej sa nebudú musieť ľudia s odlišnosťami schovávať pred kultúrou mačizmu a skostnatených tradícií.

Najlepšou odpoveďou na naivný optimizmus oboch je však anglická verzia názvu filmu – We Have Never Been Modern (Nikdy sme neboli moderní). Tá hádam tiež najlepšie vystihuje odkaz, ktorý film posiela divákovi. Napokon, divák, na rozdiel od Heleny aj ambicióznych industrialistov, veľmi dobre vie, aké kapitoly budú v učebniciach Dejepisu nasledovať (hrozba nastupujúceho nacizmu sa vo filme spomína len letmo). A aj to, že by to pod krásnymi Tatrami hrdinovia Úsvitu zrejme nemali oveľa ľahšie, ako pred tými 86 rokmi, ani dnes.

Úsvit je ambiciózny film, ktorý si okrem náročnej dobovej výpravy či takmer detektívnej zápletky vzal na plecia aj vysoko citlivú a polarizujúcu tému transrodovisti a sexuálnej identity. Jeho postavy vystihujú široké spektrum postojov, ktoré k týmto témam zaujímajú aj jeho potenciálni diváci: Ukričaná a všetečná tradicionalistka (Martha Issová); prospechári, pre ktorých sú sociálne témy len prekážkou na ceste za napĺňaním vyšších ambícií; osvietená a empatická, no zúfalo bezmocná pani továrnikova. No a kdesi na chvoste aj samotní zástupcovia marginalizovanej skupiny (kľúčovú postavu si zahral Richard Langdon), ktorá sa v princípe snaží len prežiť – a príliš nevytŕčať.

Za svoju komplexnosť a odvahu si film rozhodne zaslúži obdiv. Vďaka krásnej výprave, kvalitným hereckým výkonom, ale aj sviežim dialógom je tiež celkom vďačným diváckym zážitkom. Vo vzťahu k svojej ústrednej téme však hádam až príliš tlačí na pílu, keď sa diváka pokúša edukovať, formovať a dojímať aj za cenu len ťažko uveriteľných náhod, klišé a skratkovitých rozuzlení.

Tak či tak, Úsvit nepochybne patrí k najzaujímavejším domácim filmom tohto roka a netreba si ho nechať ujsť.

Úsvit (ČR/SR, 2023, 117 min.)
Réžia: Matěj Chlupáček. Scenár: Miro Šifra. Hrajú: Eliška Křenková, Miloslav König, Milan Ondrík, Marián Mitaš, Luboš Veselý ...