DOUNIA A PRINCEZNÁ Z ALEPPA |
DOUNIA A PRINCEZNÁ Z ALEPPA |
Žáner animovaného filmu má schopnosť zobraziť ťaživé témy aj bez krutosti hraného či dokumentárneho stvárnenia. V posledných rokoch sme mali možnosť v našich kinách vidieť kreslené filmy, ktoré autenticky sprostredkovali hrôzy vojny. Spomeňme napríklad výnimočne vydarený Persepolis (2007), v ktorom režisérka Marjane Satrapi prerozprávala svoje detské a dievčenské spomienky na život v Iráne počas islamskej revolúcie.
Predlohou filmu bol rovnomenný komiks, ktorý – rovnako ako film – je v čierno-bielom prevedení. K literárnym adaptáciám patrí tiež Moja afganská rodina (2021), v ktorej režisérka Michaela Pavlátová spracovala osobný príbeh českej novinárky Petry Procházkovej. Vojnu na blízkom východe, konkrétne masaker v palestínskych osadách Sabra a Šatíla, pretlmočil do animovaného Valčíka s Bašírom (2008) izraelský režisér Ari Folman. Ide o protivojnový dokument o hľadaní vlastnej pamäte, v ktorom je využívaná kombinácia flashovej, klasickej a 3D animácie.
V týchto dňoch prichádza do slovenských kín animovaný film Dounia a princezná z Aleppa, ktorý je na rozdiel od Valčíku s Bašírom. primárne určený pre malého diváka. Detskými očami rozpráva príbeh rodiny zo Sýrie, ktorá uteká pred hrôzami vojny cez Turecko, Grécko a Maďarsko, až do svojho nového domova.
Dounia je šesťročné dievčatko, ktoré sa teší zo života. Všetko sa však náhle zmení. Mamu stráca pre chorobu a pre politické aktivity neskôr zatknú aj jej otca. V rodnom dome ostáva sama s kanárikom Habibi a svojimi starými rodičmi – Mouné a Jeddom, ktorí ju zahŕňajú láskou, hudbou a varenými dobrotami. („Hovorí sa, že keby z neba padali kamene, ženy v Aleppe by z nich varili džem.") Začínajúca vojna v Sýrii a bombardovanie Aleppa vyháňajú celú rodinu z domova. Spoločne s priateľmi sa vydávajú na nebezpečnú cestu, na ktorej stretávajú mnoho prekážok. Avšak iba Dounia vie, že sa môže spoľahnúť na kúzelné semienka černuchy (baraki – prísada do syra podľa receptu babičky), ktoré zviera na úteku v ruke.
Na celospoločenské dianie divák nazerá z pohľadu malého dievčatka a tak sa do kontextu aktuálnej situácie úplne nedostane. Sledujeme iba okolnosti, ktoré si všimne aj dieťa – zatknutie otca neznámymi mužmi v uniformách, zničenie domu, nájdenie mŕtveho kanárika, kývanie kamarátovi na rozlúčku...
Dounia a princezná z Aleppa v sebe ukrýva rozprávkový motív a čarovnú mágiu. Po smrti matky Leyli otec pre svoju dcéru Douniu totiž vymýšľa príbehy, v ktorých Leyla vystupuje ako princezná oplývajúca magickou mocou. A preto sa na cestách pošúchaním semienok objavuje princezná z Allepa, ktorá má rada malú Douniu ako vlastnú a v danom momente všetkých zachraňuje.
Samotná postava Dounie začala svoj život v grafickom románe, ktorého autorkou je Marya Zarif, pochádzajúca zo sýrskeho Aleppa. Kniha bola adaptovaná do animovaného seriálu (2020) a následne sa dočkala aj svojej celovečernej podoby. Režisérskej dvojici treba však uznať, že filmom dokázali empaticky priblížiť mladšiemu divákovi tému nútenej migrácie. Darí sa im to v miere, ktorá je funkčná, aj keď priveľmi zjednodušená.
Hlavná hrdinka je sympatické a veselé dievčatko. Mimoriadne pôvabne je zobrazený jej vzťah s babičkou a starým otcom. Divák môže doceniť rôzne chute orientu, staré recepty či domáce varenie. Dôležitou zložkou je využitie hudby. Vo filme dominujú zvuky flauty a oudu (staroveký strunový nástroj z čias Mezopotámie). V scénach, v ktorých postavy tancujú a spievajú, je vidieť oslavný prístup k životu obyčajných ľudí. Snímka diváka netraumatizuje a je plná pozitívnej energie, úsmevov a kvetov. Dounia má optimistického ducha. Čaro filmu taktiež spôsobuje pokojný a úsporný grafický štýl animácie.
Na konci filmu je zaradená informácia, že „od roku 2011 ušlo zo Sýrie vyše 6,6 milióna obyvateľov a ďalších 6 miliónov sa presťahovalo v rámci krajiny.“ Film prináša dôležitú tému osudov utečencov a prispieva k scitlivovaniu spoločnosti. Vzdeláva nenásilnou formou. Minimálne za to si zaslúži ocenenie a odporučenie rodinnej návštevy kina. Film sa premieta spolu s krátkym predfilmom Modrý maco (r. Marina Andree Škop).
Dounia et la princesse d'Alep (Kanada / Francúzsko, 2022, 72 min.)
Réžia: André Kadi, Marya Zarif. Scenár: Marya Zarif. Originálne znenie: Rahaf Ataya, Raia Haidar, Mustapha Aramis, Irlande Côté, Marya Zarif