DISCO BOY

Dva svety, dve cesty, dva boje za slobodu a jeden tanečný parket, na ktorom sa to všetko zlieva. Disco Boy je podmanivým celovečerným debutom talianskeho režiséra Giacoma Abbruzzeseho, ktorý uchváti najmä hypnotickým vizuálom. Porota tohtoročného Berlinale zaň film právom ocenila Strieborným medveďom pre kameramanku Hélène Louvart.

Svieža dráma s nezameniteľným Franzom Rogowskim síce vo vzťahu k svojim ťažkým témam kĺže po povrchu, pre diváka je to však vďačná a efektná jazda. V týchto dňoch si to môžete na vlastnej koži overiť aj v slovenských kinách.

Mladý Bielorus Alexej (Franz Rogowski) je na úteku za lepšou budúcnosťou. Nevieme síce, akí démoni ho prenasledujú, no jeho túžba začať odznova kdesi ďaleko je silnejšia než strach aj pud sebazáchovy. Hranice do Európskej únie spolu s kamarátom prekročia na krátku priepustku. Zvezú sa s výpravou futbalových fanúšikov mieriacich kamsi na zápas. Ich cieľová destinácia však nie je na poľskom štadióne, ale až vo Francúzsku – jedinej krajine, kde takých ako oni vítajú s otvorenou náručou a čistým pasom, výmenou za 5-ročnú službu v notoricky známej Cudzineckej légii. 

Odvážneho plánu sa Alex nevzdáva, ani keď ostane sám. Kamarát nástrahy divokej cesty nezvláda. K bránam légie, ktorá nad ním prevezme bez otázok patronát, sa však napokon Alex dostane. Úspešne tiež zvláda náročné vstupné skúšky a rýchlo si svojou disciplínou a odvahou získava sympatie veliteľa aj spolubojovníkov. No to, čo malo byť cieľom je napokon len začiatkom jeho novej cesty.

V tom istom čase v ďalekej delte Nigeru zvádza Alexejov rovesník Jomo (Morr Ndiaye) svoj vlastný boj. Ako veliteľ paramilitaristickej skupiny sa stavia na odpor Molochovi v podobe medzinárodných korporácií, ktoré drancujú a devastujú jeho domov kvôli ťažbe ropy. No a práve tu sa cesty Joma, jeho krásnej sestry (Leatitia Ky) a Alexeja osudovo pretnú, keď légia do Nigérie nasadí nováčikov na záchranu zajatých francúzskych občanov.

Osudom Joma a Alexeja je stretnúť sa tvárou v tvár v boji, no ani jeden z nich si to nevybral. V nejakom inom, paralelnom vesmíre, kde by neboli len figúrkami na cudzej šachovnici, mohli by sa hádam stretnúť skôr na parkete niektorého z parížskych klubov, o ktorých obaja snívajú. Tanec sa vo filme Disco Boy stáva symbolom voľnosti, bezstarostnosti, ale aj spolunáležitosti, ktorá nepozná kultúrne ani triedne bariéry. V spojení s atmosférickou elektronickou hudbou francúzskeho producenta Vitalica (vlastným menom Pascal Arbez-Nicolas) je tu tanec dokonca priam magickým rituálom, kombinujúcim prvky tradičných afrických tancov, disca a scénického baletu.

Disco Boy je však pod týmto štýlovým, roztancovaným povrchom v podstate celkom temným a smutným filmom, pracujúcim s témami migrácie, moderného kolonializmu, vojny, traumy a nezmyselnej smrti. Tieto dva zdanlivo nezlučiteľné svety sa mu darí funkčne a efektne prepojiť. Redukovaním svojich ťažkých tém na obrazy, symboly a abstraktné podobenstvá im však zároveň uberá na hĺbke. V pôsobivom, no hádam až príliš surreálnom finále sa už tieto témy takmer celkom strácajú.

Disco Boy je pozoruhodne zrealizovaný titul, ktorý svojou atmosférou, obrazom aj zvukom dokáže vtiahnuť už od prvých záberov a hravo pri ňom bez pohnutia obsedíte do záverečných titulkov. Z hereckého obsadenia sa prakticky nedá spustiť pohľad a témy filmu, hoci len naznačené, vám ešte budú nejaký čas v hlave šrotovať. Ťažko sa však zbaviť dojmu, že popri všetkých formálnych kvalitách ostáva obsah akosi v úzadí.

Disco Boy (Francúzsko / Belgicko / Poľsko / Taliansko, 2023, 93 min.)
Réžia: Giacomo Abbruzzese. Scenár: Giacomo Abbruzzese. Hrajú: Franz Rogowski, Laetitia Ky, Robert Wieckiewicz, Michal Balicki, Ash Goldeh, Leon Lucev, Matteo Olivetti...