ZIMNÉ PRÁZDNINY

Americký režisér Alexander Payne je novodobý špecialista na žáner road-movie (About Schmidt, Sideways, The Descendants). Aj keď uňho pravidelne vídame (starnúce) hollywoodske tváre, jeho snímky majú príjemnú „indie“ atmosféru s horko-sladkou príchuťou a sú pravidelne účastné (aj keď značne do počtu) sezóny rozdávania filmových cien. Inak tomu nie je ani tentoraz.

Jeho retro novinka zo začiatku 70tych rokov (všímajte si tú štylizáciu už od úvodných titulkov!) sa v tomto ročníku Udeľovania cien americkej filmovej Akadémie uchádza o sošku Oscara v piatich kategóriách: Najlepší film, Najlepší herec v hlavnej úlohe, Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe, Najlepší pôvodný scenár a Najlepší strih. Milou symbolikou je fakt, že príbeh sa odohráva na prestížnej akademickej pôde.

Zimné prázdniny sú príbehom troch figúrok. Postarší profesor dejín so záľubou v antike – Paul Hunham (Paul Giamatti) je pohŕdavý mrzút a starý mládenec. Nepokojný mladík Angus Tully (Dominic Sessa) zasa neotesaný, vzpurný študent, priťahujúci problémy. Títo dvaja uviaznu počas vianočných prázdnin v univerzitnom kampuse. Dôvod je prozaický: ani jeden z nich nemá na sviatky kam ísť. Spoločnosť im robí už jedine školská kuchárka Mary (Da'Vine Joy Randolph), ktorá práve prišla vo vojne vo Vietname o syna...

Počas sledovania môžete neraz nadobudnúť dojem, že ste isté dejové aspekty videli už x-krát. Predsa len, máme tu stereotypy na „opačných“ stranách barikády: prísneho učiteľa a vzdorovitého študenta (či snobského, ignorantského rodiča a zanedbané, problémové dieťa). Ďalej sa ako diváci zúčastňujeme cesty ich spoznávania a uzmierovania sa, pretkanej na každom kroku bolestivou minulosťou. Nemajte však obavy, východiská sú možno šablónovité, ich vývoj a záver už zďaleka nie.

Nepravdepodobné priateľstvo dvoch nezlučiteľných pováh sa vyvíja v známom hesle oťukávania sa: „jeden pridá, druhý uberie a spolu nám môže byť napokon aj fajn“. Režisér tentokrát toľko necestuje, jedinú jazdu predstavuje „exkurzia“ do Bostonu, je ale zásadná v rámci odhalenia minulosti oboch hlavných protagonistov. Mentorský vzťah učiteľ – žiak postupne naberá kamarátske a otcovsko-synovské odtiene a obom osamelým existenciám začínate fandiť.

Príbeh je samozrejme vystavaný tak (a v tomto tkvie sčasti klišé), že nikto nie je taký, ako sa na prvý pohľad zdá. K žiadnym charakterovým premenám však de facto neprichádza, skôr sa dávajú dole masky a pózy. Povahy postáv sa cibuľovite, vrstva po vrstve, postupne odkrývajú. Máme tu tak poctivý charakterový rozbor namiesto rýchlokvasnej, nie uveriteľnej životnej premeny.

Aj keď divák občas prekukne, kam to celé smeruje, na Oscara nominovaný scenár doteraz výlučne seriálového tvorcu Davida Hemingsona má priebežne pripravené (uveriteľné) prekvapenie a nečakaný presah. A našťastie, v závere sa žiadne sentimentálne citové vydieranie nekoná. Na slzy pokojne môže prísť a pravdepodobne sa im ani neubránite, ale bude to len vďaka symbióze hercov, ich dialógov a scenáru.

Ťahúňom filmu je skvostná ústredná herecká trojica. Scenár im dáva skvelú príležitosť tým, ako presne vykreslil jednotlivé postavy. Paula Giamattiho ako neoblomného a uštipačného profesora si zamilujete od jeho prvej hodiny. Rovnako, ako vie nekompromisne komandovať, ironicky komentovať, dokáže byť aj človekom na správnom mieste. Rolu si užíva s patričnou gráciou a komikou zároveň. Po Jackovi Nicholsonovi, Georgeovi Clooneym a Bruceovi Dernovi priviedol režisér k oscarovej nominácii aj Giamattiho a za mňa je to jeho najpôsobivejší výkon v doterajšej kariére.

Herečka Da'Vine Joy Randolph v úlohe trúchliacej a apatickej kuchárky, ktorá má vždy po ruke trefný úsečný komentár či veľavravný pohľad, exceluje na minimálnom priestore. Vyzdvihnúť tiež musíme herecký debut Dominica Sessu, ktorý vo vážnejších polohách pripomenie Timothéeho Chalameta, v tých frajerských zasa Louisa Garrela. Rola citlivého mladíka s maskou rebela mu jednoznačne otvára dvere do budúcnosti.

Scenár z veľkej časti chválime, z tej menšej len dodávame, že hrá na istotu, ak ide o zabehnuté stereotypy a tradičné hodnoty. Jeho najsilnejšou zbraňou sú, popri vierohodne vykreslených figúrach, dialógy. Srší z nich pravdivosť, úprimnosť a láskavosť. Nenásilne podané životné pravdy pôsobia z úst aktérov mimoriadne uveriteľne. Pobavia tiež Hunhamove intelektuálne repliky pracujúce s popularizáciou rímskych dejín, ktoré po chvíli prerastú do pekne vypointovaných výmen s pohotovým Angusom.

Na pohodovom pocite popri hercoch a ich dialógoch nezanedbateľne pridáva parádny soundtrack, ktorý strieda „feel good“ songy (za všetky spomeniem Crying, Laughing, Loving, Lying) s overenými vianočnými klasikami v neopočúvaných, vyšperkovaných aranžmánoch (Little Drummer Boy, White Christmas, Jingle Bells, Silent Night). Obdobie Vianoc diváka doslova opantá.

Inteligentný Hollywood už dlho tak melancholicky nezahrial. Scenáristicky je to síce stávka na istotu, ale tá herecká chémia, skvelé dialógy a dobový soundtrack vás pohladia. U nás už síce aktuálne štartujú tie jarné, no v kinách nám začínajú Zimné prázdniny, ktoré sú na poli americkej dramédie mimoriadne príjemnou charakterovou štúdiou a pre mňa osobne jasnou budúcou vianočnou klasikou.

The Holdovers (USA, 2023, 133 min.)
Réžia: Alexander Payne. Scenár: David Hemingson. Kamera: Eigil Bryld. Hudba: Mark Orton. Strih: Kevin Tent. Hrajú: Paul Giamatti, Dominic Sessa, Da'Vine Joy Randolph, Gillian Vigman, Carrie Preston, Michael „Uys“ Provost, Oscar Wahlberg a ďalší.