NA CESTE S MAMOU

V rámci tohtoročnej kolekcie Scandi sme mali možnosť vidieť aj bizarnú islandskú „klubovinu“ o tom, ako syn cestuje naprieč krajinou so svojou mŕtvou matkou na miesto jej posledného odpočinku.

Koncept žánru road-movie pracuje s príbehmi jednotlivcov o ich vnútornom hľadaní sa a životnej premene. Nejde tak len o cestu fyzickú, ale predovšetkým duševnú. Scenár zväčša otvára úvahu, ako môžu skúsenosti z cestovania – spoznávanie nových ľudí, poznávanie neznámych miest – zmeniť naše životy. Naratívny rámec tohto žánru je široký a dáva scenáristom bohaté možnosti námetu. „Hrdina na cestách“, to môže byť životný štýl, útek pred realitou, cesta za zábavou, dovolenka, ale tiež vyrovnávanie sa s minulosťou, nájdenie stratenej rodiny či rodinné uzmierenie.

Práve posledné menované príbehové aspekty sedia na našu postavu. Je ním starý mládenec – utiahnutý Jón, ktorý sa v starej fordke s verným psom Bresnefom na sedadle spolujazdca a vytuhnutou despotickou matkou za nimi vydáva cez celú krajinu do jej rodnej dedinky, kde si želala byť pochovaná. Zosnulá sedí vzpriamene, dôstojne oblečená, učesaná, namaľovaná a celkovo naaranžovaná tak, akoby ani nebola mŕtva, nanajvýš len spala.

Minimalizmus a absurdnosť v spomínanom žánrovom naratíve pripomenú z väčšej časti amerického nezávisláka Jima Jarmuscha a z menšej fínskeho humanistu Akiho Kaurismäkiho. Nečakané magicko-snové vsuvky zasa Federica Felliniho, a práve tu môže časť publika problém s akceptovaním klaunov a cirkusových prvkov do starostlivo budovanej, autenticky atmosféry.

Už keď spomíname Felliniho, slávny taliansky filmár tvrdil, že „téma cesty je jedným zo skvelých základov umenia rozprávať príbeh.“ O road-movie spravidla navyše platí, že „cesta je cieľ“ a toto konštatovanie v prípade snímky Hilmara Oddssona platí naplno. O cieľ samotný nejde, jeho dosiahnutie je neisté a opodstatnenie sa počas jazdy mení a vyvíja.

Počas svojej cesty čelí trojčlenná posádka samozrejme nepredvídateľným prekážkam (oproti idúci „van“ na úzkej ceste, arogantný vodič, nespoľahlivé auto), stretáva nových ľudí (krátku barovú známosť, osamoteného turistu, ľudí na samote) a navštevuje pekné miesta, kam sa mama počas života nikdy nedostala. A Jón, sčasti vymanený zo svojej mamičkovskej bubliny, začína svojím spôsobom konečne žiť. Pustá krajina pôsobí miestami ako z hmlistého sna či apokalypsy, môžeme ju chápať ako metaforu pekla, akým syn na poslednej rozlúčke s mamou prechádza.

Zosnulá totiž podľa Jónovej „potreby“ chvíľkovo ožíva, interaguje so zdeptaným synom a je ozvenou stále prítomnej minulosti. Direktívna mať na zadnom sedadle je symbolom ťažoby, ktorej je nutné sa zbaviť, aby syn mohol ísť vo svojom živote slobodne ďalej. V aute de facto odváža svoju minulosť. Predstavuje napríklad balvan, ktorý treba zhodiť z útesu alebo cestu, ktorú je nutné spáliť.

Cestou na juh sa postava dozvedá nové skutočnosti o svojej bývalej životnej láske, vracia sa partnerská trauma a naberá zásadné rozmery. Jónov vnútorný boj nielen so sebou samým, ale i s (ne)dávnou minulosťou je ozvláštnený prvkami magického realizmu. Kde – tu prichádza sen či predstava, ktorá prehlbuje jeho rozpoloženie.

Vedzte, že napriek jednoduchému námetu a celkovému minimalistickému spracovaniu, je vývoj deja absolútne nepredvídateľný. A nečakajte ani jasnú odpoveď na to najdôležitejšie: či hrdina prejde definitívnym prerodom. Režisér a scenárista v jednej osobe – Hilmar Oddsson, pripravil i záver interpretačne príjemne otvorený.

Na podmanivej atmosfére pridáva pohodový až meditatívny, od druhej polovice výrazne husľový soundtrack a uhrančivé, širokouhlé kompozície, ktoré miestami akoby vypadli z pravého (čiernobieleho) westernu. Hudba, kamera a vyľudnené prírodné lokácie tak vytvárajú čarovné snové podhubie, aj bez surreálnych elementov.

Ak doceňujete poetiku diel Jima Jarmuscha (alebo Akiho Kaurismäkiho) a zároveň radi sadáte v kine za volant, Na ceste s mamou je ten pravý klubový film pre vás. Minimalizmus, absurdnosť a bizarnosť cestujú islandskými reáliami. Je to terapeutická cesta bolestivou minulosťou, kde sa tragika strieda s optimizmom a na konci ktorej máte na výber dva rozchádzajúce sa smery. Rovnako ako na križovatkách, ktorými Jón prechádza.

Á Ferð með Mömmu (Estónsko / Island, 2022, 114 min.)
Réžia: Hilmar Oddsson. Scenár: Hilmar Oddsson. Kamera: Óttar Guðnason. Hrajú: Þröstur Leó Gunnarsson, Kristbjörg Kjeld, Tómas Lemarquis, Arnmundur Ernst Backman, Björn „Uys“ Stefánsson, Pálmi Gestsson.