PRIŠLA V NOCI |
PRIŠLA V NOCI |
„O polnoci zaklope na dvere svokra…“ znie ako začiatok vtipu z televízneho verietté z hlbokých 90. rokov, no paradoxne môže ísť aj o časť anotácie českej hororovej novinky Prišla v noci. Režijný debut dvojice Tomáša Pavlíčka a Jana Vejnara pracuje s námetom obsahovo ohlodaným na kosť do takej miery, že by sa dal naozaj opísať jednou stručnou vetou. Režisérske duo si tak vzalo na mušku jasný a priamočiary príbeh, ktorý netradične zasadili do mantinelov žánrového crossoveru medzi sociálnym trilerom, hororom a čiernou komédiou.
Vejnar s Pavlíčkom známy hororový podžáner tzv. „home invasion“ trilerov otočili naruby a namiesto šablonovitej vlamačky proti hrdinom postavili toho najhoršieho protivníka, a to až groteskne pomätenú svokru hlavnej protagonistky. Zaujímavý experiment stojí a padá najmä na hereckej „one woman show“ Simony Pekovej. Tá si po vyše desiatich rokoch od poslednej filmovej úlohy a s takmer siedmym krížikom na krku, snímku nekompromisne kradne pre seba.
Keď sa vo dverách objaví svokra
Dej filmu je naozaj jednoduchý. Režiséri rozohrajú expozíciu ale umne, a dvojicu protagonistov Anetu a Jirka posadia za jeden stôl s kamarátmi a vyložia tak prvé karty na stôl.
Divák sa tak zoznamuje so vzťahom, ktorý nie je ideálny, ale ako tak stabilný, no za správnych okolností a filmových ingrediencií môže vybuchnúť ako tlakový hrniec. Vzápätí sa tak ozve záhadne zaklopanie na vchodové dvere a zápletka filmu sa začína napĺňať s príchodom Simony Pekovej s obrovským žltým kufrom, báchorkou o dovolenke a základom pre poriadny malér.
Dej filmu tak razom naberie strmhlavé tempo a svokra s psychotickou fasádou Pekovej si salámovou metódou začína odkrajovať zo životného priestoru a príčetnosti protagonistov. Zápletka je stručne lineárna a režiséri pozornosť publika pinkajú medzi Pekovú a dvojicu hlavných hrdinov a postupne naberá na význame jediná a kľúčová otázka: Zhltne svokra z pekla hrdinov postupne alebo jedným obrím sústom??
Namiesto Rosemary Aneta a Jirka, namiesto diabla svokra
Prišla v noci stavil na jednu atrakciu, a to príchod hlavnej antagonistky. Pekovej svokra si podľa očakávaní deformuje film na vlastnú hereckú etudu, kde jej kolegovia nestíhajú, no so cťou, hrajú druhé, remeselne zvládnuté, husle.
Podobne ako v slávnejšom „bytovom horore“ Rosemary má dieťatko, Roman Polanski premiešal civilnosť scény a bežné problémy hrdinov konfrontoval s externým zlom, tak podobný recept použili aj Vejnar s Pavlíčkom.
Kým u Polanského Mia Frrow prichádza do nového neprebádaného priestoru diabolskej bytovky, Vejnar s Pavlíčkom koncept otočili naruby a zlo v podobe svokry prichádza z vonka a doslova prekračuje prah komfortnej zóny hrdinov.
Zaujímavá paralela sa dá nájsť aj pri akejsi dramaturgickej brzde, ktorou autori dej pretkávajú za účelom zjemňovania Pekovej démonickosti. Zatiaľ čo Polanski v Rosemary využil tehotenstvo hrdinky aj za týmto účelom, českí režiséri takticky dávkujú do deja Jirkov a Anetin vzťah. Práve ten sofistikovane prekladá dej a dáva divákovi medzi Pekovej sociopatickými etudami priestor na nadýchnutie.
Vejnar Strategicky „nestrčili“ svokru Jirkovi a Anete do vzťahu v čase pohody, no v momente, keď riešia dôležité partnerské otázky. Tým pádom tvorcovia šmarili do scenára pár nášľapných mín a teda ešte zintenzívnili určitý nepokoj obsiahnutý vo filme.
Vejnar s Pavlíčkom ale vzťah Anety a Jirka nevyužívajú ako toporný nástroj, ktorým hlava nehlava mlátia naprieč dejom, ale až prekvapivo citlivo totiž dávkujú jednotlivé vzťahové nuansy, ktoré empaticky divákovi brnkajú na strunu jeho vlastných skúseností.
Zlá svokra ako sizyfovský balvan
Snímku síce ženie vpred práve postava svokry, no už od jej nástupu pôsobí ako diabolský sizyfovský kameň, ktorý dvojicu hrdinov skrátka prevalcuje za každých okolností. Akési osudové pnutie síce vytvára atmosféru absolútnej bezvýchodiskovej pasce, no zároveň robí z filmu produkt na autopilotovi.
Od úvodných minút svokra ako obrovský balvan tlači protagonistov nekompromisne k záverečným titulkom a robí z nich do istej miery bezduché nádoby, ktorým autori vzali šancu sa slobodne brániť.
Najväčším plusom snímky je určite forma a práve experimentovanie so žánrami. Príbeh o diabolskej svokre síce vyznieva na prvý pohľad a počutie akosi samoúčelne, no žánrová hra je natoľko intenzívna a vzrušujúca, že sa nedá neoceniť odvaha autorov, že sa do podobných hlbokých filmových vôd vôbec pustili.
Prišla v noci je odvážnym debutom, ktorý sa nebojí kopnúť do zabetónovaných žánrových filmových vzorcov, no zároveň sa až majstrovsky pohrala s konceptom námetu ako vystrihnutého z obchytaných zborníkov zlých vtipov.
Přišla v noci (Česká republika, 2023, 85 min.)
Réžia: Tomáš Pavlíček, Jan Vejnar. Scenár: Tomáš Pavlíček, Jan Vejnar. Hrajú: Simona Peková (Valerie), Annette Nesvadbová (Aneta), Jiří Rendl (Jirka), Judit Pecháček (kamarátka), Jan Strejcovský (kamarát), Vladimír Kratina (Kocour), Denisa Barešová, Michal Kern a ďalší ...