SAMOTA

Život na drsnom islandskom vidieku nie je pre každého. A už vôbec nie osamote, v takmer úplnom odlúčení od akejkoľvek spoločnosti a vzťahov. Gunnar (Þröstur Leó Gunnarsson) sa však naň nesťažoval. Na samote v dome, ktorý kedysi postavil ešte jeho starý otec, žil celkom pokojným – a spokojným – životom s kopou zarámovaných fotografií a milovanými koňmi. Teraz sa však chtiac-nechtiac musí odsťahovať: Územie, na ktorom dom stojí, bude čoskoro zaplavené kvôli novej priehrade. Vláda ho však aspoň odškodní poriadnym balíkom peňazí, s ktorými môže začať odznova prakticky kdekoľvek.

Z filmu Samota, ktorý nakrútila debutujúca islandská režisérka Ninna Pálmadóttir v slovenskej koprodukcii, sa síce nedozvedáme prečo, no Gunnar peniaze nepoužije na nákup novej farmy. Miesto toho sa, s nemalým sebazaprením, odsťahuje až do Reykjavíku, kde si kupuje skromný byt na predmestí.

Film o kontraste života o samote a v spoločnosti, o nepochopení a krivde, ale aj tichej sile obyčajnej ľudskej dobroty mal svetovú premiéru ešte vlani na 48. ročníku medzinárodného filmového festivalu v Toronte. Teraz sa s ním môžete stretnúť aj v programe slovenských kín.

Prečo sa vlastne Gunnar, ktorý okrem listov s bratrancom z ďalekej Kanady neudržuje žiadne medziľudské kontakty, rozhodol ísť do mesta? Žeby citlivý samotár na staré kolená predsa len zatúžil po štipke spoločnosti? Priateľ na seba, napokon, nenechá dlho čakať. Stane sa ním, celkom nečakane, Ari (Hermann Samúelsson), desaťročný chlapec od susedov, ktorého si k tichému susedovi občas odloží večne zaneprázdnená mama.

Napriek obrovskému vekovému rozdielu si Gunnar a Ari skvelo rozumejú. Spája ich, paradoxne, práve osamelosť, ktorú spolu zaháňajú pri šachových partiách, odľahčených rozhovoroch, spoločnom podriemkavaní pred telkou či nad Ariho milovanou pizzou, ktorú práve vďaka nemu staromódny Gunnar vôbec po prvýkrát ochutnáva. Bude však mať podozrievavý, zlom a vypočítavosťou presýtený svet ípre toto krehké priateľstvo pochopenie?

Samota je krehký, hĺbavý film o kontrastnom strete muža neskazeného civilizáciou a paranoidnej spoločnosti, zvyknutej za každým nezištným skutkom hneď hľadať čosi podozrivé a nečestné. Hoci jeho postavy pôsobia autenticky a sú zahrané s krásnou bezprostrednosťou, je možno skôr akousi symbolickou alegóriou než príbehom, ktorému by sme boli ochotní naplno uveriť.

Viackrát si pri ňom možno poviete, že konaniu – či len mlčaniu – jeho postáv nie celkom rozumiete, alebo sa dokonca môže priečiť vášmu zmyslu pre logiku. Ak sa však na citlivú poetiku filmu, o ktorého melancholický vizuál sa postaral slovenský kameraman Dušan Husár, dokážete naladiť, nad pragmatickými detailmi sa iste radi povznesiete. To najdôležitejšie sa v ňom, napokon, odohráva na úrovni emócií.

Okrem zvláštneho priateľstva so zraniteľným chlapcom nám Gunnar napríklad ponúka aj jedinečný pohľad svojimi čerstvými, neznecitlivenými očami na aktuálne témy vôkol nás: na utečencov, charitu či hodnotu peňazí. No a v neposlednom rade sa z filmu čo-to dozvedáme aj o jedinečnom Islande, jeho histórii aj prítomnosti a duši.

Samota je skromný a intímny film, ktorý nemá ambície kasového trháka, ale ani vyslovenej festivalovej bomby. Ide si, podobne ako jeho hlavný hrdina, svojou vlastnou cestou – trochu tajomnou, trochu naivnou, no odzbrojujúco úprimnou, láskavou a jednoduchou v tom najlepšom zmysle slova. A hoci jeho sladko-trpký záver v podobe svojského happy endu nevyznieva pre ľudstvo práve najlichotivejšie, ako celok nám na viere v ľudskosť predsa len skôr pridá než uberie.

Einvera (Island, Slovensko, Francúzsko, 2023, far., 75 min)
Réžia: Ninna Pálmadóttir. Scenár: Rúnar Rúnarsson. Kamera: Dušan Husár. Hrajú: Thröstur Leó Gunnarsson (Gunnar), Hermann Samúelsson (Ari), Anna Gunndís Guðmundsdóttir (Unnur), Hjörtur Jóhann Jónsson (Orri), Jóel Sæmundsson a ďalší...