ZÓNA ZÁUJMU

Premýšľali ste niekedy o tom, ako by ste sa zachovali, ak by ste na vlastnej koži zažili druhú svetovú vojnu? A čo ak by sa tie najhoršie hrôzy holokaustu odohrávali priamo za vaším plotom, len pár metrov od miest, kde sa hrajú vaše deti a dozrievajú vaše paradajky? Zóna záujmu, čerstvý víťaz Oscarov pre Najlepší medzinárodný film a Najlepší zvuk, troch cien BAFTA aj Veľkej ceny z Cannes, vám túto skúsenosť sprostredkuje. Pochopiteľne, nebude to príjemný zážitok. No mrazivú presvedčivosť, s akou nám film Jonathana Glazera (Sexy beast, Under the Skin)  dovolí zblízka sledovať banalitu zla nemožno neoceniť.

Rudolf Höss (Christian Friedel), jeho manželka Hedwig (Sandra Hüller) a päť detí na prvý pohľad vyzerajú ako obyčajná spokojná rodinka. Majú krásny dom s rozkvitnutou záhradou, na tvárach široké úsmevy a spoločný čas trávia pri neďalekej rieke člnkovaním a plávaním. V skutočnosti však o žiadnu idylku nejde.

Píše sa rok 1943 a Rudolf Höss je veliteľom najobávanejšieho koncentračného tábora Auschwitz-Osvienčim. Krásna vila, v ktorej sa jeho blízki vzájomne rozmaznávajú, s táborom smrti priamo susedí. Utrpenie státisícov mužov, detí a žien sa teda odohráva doslova na druhej strane múra od ich spoločných obedov a bezstarostných hier. Pre Rudolfa a Hedwig sú však ich výkriky, plač či štipľavý dym a popol z kremačných pecí len malou škvrnkou na inak dokonalom šťastí, na ktorom tak usilovne pracujú.

Britskému filmárovi Jonathanovi Glazerovi ťahá na šesťdesiatku, no pokiaľ ide o celovečerné tituly, jeho filmografia je vcelku skromná. Za posledných 25 rokov nakrútil len štyri a od toho posledného (Pod kožou) po premiéru aktuálnej novinky uplynulo celé desaťročie. Je však len dobre, že nič neuponáhľal. Zóna záujmu, ktorá voľne vychádza z rovnomenného bestselleru anglického autora Martina Amisa (2014), je najúspešnejším filmom jeho doterajšej tvorby – a nakoniec aj jedným z najdôležitejších filmov uplynulého roka. Paradoxne, nejde pri tom až tak o jeho silnú tému, ale skôr o jej jedinečné spracovanie, ktoré nesmierne umocňuje jej aktuálnosť a naliehavý presah.

Hoci sa Zóna záujmu odohráva priamo v Osvienčime, epicentre hrôz Hitlerovho „konečného riešenia”, žiadne priame výjavy utrpenia, krutosti či násilia vás v nej nečakajú. Pred kamerou vlastne nepretečie jediná kvapka krvi. No nenechajte sa zmiasť – pre diváka nejde ani v najmenšom o film ľahký či príjemný. Práve naopak. Bezmocná ťažoba, keď nás kamera núti sledovať detské šantenie, rodinnú večeru či záhradkárčenie, zatiaľ čo spoza múra, za ktorý nám nedovolí ani nakuknúť, počujeme stonanie, krik a streľbu, je svojím spôsobom oveľa horšia. Ak sa Jonathan Glazer pokúšal nájsť uhol, ktorým by aj dnešného znecitliveného, vojnovou témou presýteného diváka zasiahol do živého, rozhodne mu to vyšlo. Chvíľami sa pri sledovaní tejto dehumanizovanej bezohľadnosti možno budete až sami hanbiť a cítiť previnilo.

Na druhej strane sa však film od tohto nosného nápadu už v podstate ďalej nikam neposúva. Rozvíja ho do rôznych strán a smerov, prehlbuje konfrontáciou so súčasnosťou či ozvláštňuje artovými vsuvkami. V zásade sa však všetko stále krúti okolo tej mrazivej, obludnej odťažitosti, s akou sme sa vo filme na túto temnú kapitolu dejín ešte hádam nepozerali. Nie je to, samozrejme, zďaleka málo. No robí to zo Zóny záujmu možno skôr akýsi 105-minútový manifest než film, ktorý by ste sledovali kvôli deju a postavám.

Postavy, napokon, sú od základu tak antidivácke – nesympatické, ba priam odpudivé – že, vás ani nemajú čím osloviť. Zabudnite na akékoľvek psychologizovanie, ospravedlňovanie či poľudšťovanie. Rudolf, Hedwig a ich priatelia si budú bez mihnutia okom rozdeľovať oblečenie po ľuďoch vraždených kúsok od ich ružových záhonov a mís so štrúdľami, a film sa vás ani náznakom nepokúsi presvedčiť o tom, že je to možné čímsi zdôvodniť.

V tomto smere je Zóna záujmu vlastne až takmer hororom – a, žiaľ, vôbec nie neuveriteľným. Alebo snáď veríme, že sa ľudstvo od tých čias až tak zmenilo a poučilo? Nie je aj dnes počítanie mŕtvych „len” niečia práca, ba priam kariéra? Nebudujú aj dnes mnohé rodiny komfort a blahobyt svojich detí na útlaku a utrpení rodín niekoho iného? Všetko je, napokon, len o tom, koľko vôle, odvahy a svedomia máme na nahliadnutie za múry, ktoré obkolesujú pohodlné bublinky našich vlastných životov.

Klobúk dole pred Sandrou Hüller a Christianom Friedelom, ktorí sa svojich nevďačných úloh chopili s maximálnou profesionalitou a odovzdanosťou. Ale tiež samotnému režisérovi, zvukárovi a kameramanovi, ktorí víziu projektu dokázali premeniť na realitu. Hoci Zóna záujmu asi pre väčšinu divákov nebude filmom, ku ktorému by sa radi vracali, aspoň raz by si ho mal hádam pozrieť každý.

The Zone of Interest (Veľká Británia, Poľsko, USA, 2023, 105 min.)
Réžia: Jonathan Glazer. Scenár: Jonathan Glazer. Hrajú: Christian Friedel (Rudolf Höss), Sandra Hüller (Hedwig Höss), Johann Karthaus (Claus Höss), Luis Noah Witte (Hans Höss), Nele Ahrensmeier (Inge-Brigitt Höss), Lilli Falk (Heideraud Höss), Anastazja Drobniak, Cecylia Pekala a Kalman Wilson (Annagret Höss), Medusa Knopf (Elfryda) a ďalší